V Brezne a ani blízkom okolí, žiadny taký mliečny automat nie je. Na ulici kde bývam, je viacero gazdov, ktorí predávajú žinčicu, oštiepky, syr, parenice. Takže predaj mlieka by mohol mať úspech. Išiel som teda na poľnohospodárske družstvo s ponukou na prevádzku mliečneho automatu. Moja ponuka bola založená na tom, že chcem z každého predaného litra mlieka províziu 0,01 €...a ja poskytnem priestor, elektrické energiu a vodu na čistenie automatu. Mliečny automat funguje samočinne, dokonca dokáže cez SMS dať vedieť, kedy klesne hladina mlieka pod určitú hladinu a vtedy treba prísť doplniť mlieko v nádrži. Farmári dostávajú na nákup tohoto automatu dokonca príspevok.
Pridem teda na to družstvo, opýtam sa, za kým to vlastne mám ísť. Vstúpim do zafajčenej miestnosti, dym by sa dal krájať. Opýtam sa:" Nemáte záujem o prevádzkovanie mliečneho automatu v Brezne?"....pani ekonómka, agronómka mi stručne odpovie : "Nie..dovidenia !" . S takou odpoveďou som nerátal, nebol som na také rýchle jednanie pripravený. Nechápavo odchádzam. Ani sa neopýtala, čo a ako, s akou ponukou som vlastne prišiel. Dlho som nad tým uvažoval. Jedine čo mi vyšlo v hlave je to, že síce na jednej strane budú dotyční nadávať na nízke výkupné ceny, ale zase dotácie sú dotácie. Možno by sme boli veľmi prekvapení, aké veľké peniaze sa formou dotácií vyplácajú a pritom stačí aby boli lúky pokosené. Družstevníci mohli cez mliečny automat predávať plnohodnotné mlieko po 60 centov za liter, oveľa viac ako dostanú od výkupcov mlieka. Dvaja ľudia mohli mať prácu okolo plnenia a čistenia automatu. Ale to by musel NIEKTO zdvihnúť zadok od kancelárskeho stola a niečo málo urobiť navyše.
Myslím si, že dotácie iba deformujú trh s výrobou potravín. Dobrý gazda, ktorý maká od rána do noci, ale nemá dotáciu je na tom horšie ako ten čo tú dotaciu má a nerobí skoro nič. Len musí dohliadnuiť na to, aby vtedy keď letia lietadlá ponad polia,lúky a fotia všetko vyzeralo tak ako vyzerať má.
