Možno to tiež bolo spôsobené rozporuplnými kritikami. Hm, rozporuplnými... väčšina magazínov a časopisov sa uspokojila s doslovným okopírovaním oficiálnych informácií k filmu, dostupnými na všetkých letákoch cinema centier. Zmysluplnejšie periodiká sa zas húfne predháňali v tom, kto tento film zhodí hlbšie pod čiernu zem, zdôrazňujúc jeho márnivosť a márnosť...
Očakávania som nemala veľké. V zásade som sa chcela predovšetkým módne inšpirovať a stráviť po dlhom čase "babský večer" (prvý v rámci tradície). Tiež ma zaujímalo, akému typu problémov sa hovorí "reálne". Presne takto totiž ohodnotila trampoty jednej zo štvorice priateliek kritička jedného z magazínov - ako jediné oprávnené.
Je pravda, že prvých dvadsať minút filmu som chtiac-nechtiac musela myslieť starosti ľudí ktorých postihli všemožné živelné pohromy a nemajú čo do úst... a spravodlivo sa rozhorčovala nad tým, aké "problémy" riešia naše 40ročné tínedžerky... Presne vo fáze, kedy som bola pevne presvedčená o tom, že kritika neselhala a film je úplný odpad, sa dej chvalabohu zvrtol trochu iným smerom. Hlavná dejová línia založená na najjednoduchšom princípe americkej romantickej komédie (= prípravy na svadbu) sa z bližšie nekonkretizovaných dôvodov (nechce sa mi...) rozptýlila na širšiu (a zaujímavejšiu) mozaiku ďalších postáv.
Samozrejme, veľké životné posolstvá sa vo filme tohto typu aj tak nekonali... Ale keď som postupne prekonala predsudky a udomácnila sa v prostredí vyššej strednej americkej triedy a pochopila spravodlivý hnev nad rôznorodými maličkosťami, bolo sa nad čím baviť. Veľmi nákazlivý bol hlavne svieži pohľad na veci, optimizmus, vtipný cynizmus a istá drzosť. Babám nechýbala odvaha vyhodiť manžela, ktorý po polroku odopieraného sexu využil príležitosť inde - a priznal sa! (mimochodom, to bol oný jediný akceptovateľný !reálny problém") či nebáť sa skoncovať aj so vzťahom, ktorý je síce idylický a dokonalý, ale akosi nefituje so zásadnými črtami vašej povahy. Je mi vcelku fuk nakoľko je táto filmová situácia reálna. Bola to skrátka scéna, ktorá zanechala dojem. Veľmi obdivuhodný a odvážny počin, vzdať sa všetkého pohodlia preto, že cítite že v tom dokonalom vzťahu to už nie ste vy (a to máte 50!).
V skratke - z filmu som mala naozaj fajn pocit (a tými módnymi kreáciami to až tak nebolo...). Rozmýšľala som, čo spôsobilo, že som ho vnímala tak pozitívne... Za par minút som prišla na to, že to bol práve oný odvážny prejav. Nie vždy je diktát spoločnosti o tom, čo už možno považovať za "reálny problém" a čo ešte nie, určujúci. Nikto nemá právo hodnotiť akú má ten-ktorý váhu. Je úžasné nepodľahnúť spoločenským dogmám a určiť si vlastné stupnice hodnôt. Ak totiž máte dosť odvahy a riadite sa tým, čo NAOZAJ chcete vy - možno si dokážete veci zariadiť tak, že k tomu "reálnemu problému" ani nedôjde... Nemusí byť jedinou akceptovateľnou životnou strasťou neustály pracovný pretlak a sexuálne frustrovaný manžel...
Tak, ako nám pripadajú "problémy" stále slobodných zabezpečených štyridsiatničiek malicherné, tak bohorúhačsky môže vnímať našu frustráciu z práce, ktorá nás nebaví chudobný Afričan, ktorý nemá čo do úst. Relativita má svoje uplatnenie aj tu.
