Zapáčil si sa mi hneď, ako som ťa prvýkrát počula (vlastne videla) rozprávať. Ťažko cynický - teraz už menej (ale prosím prosím nestrať to úplne), prirodzene vtipný (hefty si hádzal ako na počkanie), a hlavne... taký iný... A máš okuliare. Máš krásny hlas. a také... umelecké pery.
Vieš čo? Mám strašne rada tú tvoju červenú košeľu, máš také nežné ruky, čo mi prídu také mužské.Zapáčil si sa mi podruhýkrát, keď sme šli na naše "prvé rande". S Portrétom Doriana Graya pod pazuchou a výrazom " no čo moja... čo s tebou? " Preštylizovali ste sa ujo.
Hanbíš sa, že pôsobím komerčne ( " ..akože.., keby ste vedeli..! " si myslíš keď stretáme ľudí pri prechádzke Starým mestom...Mal by si menej čítať a viac žiť...Potom by som sa neobávala strčiť ti jazyk do krku. Takto to musím zakrývať neurotickou povahou a detinskosťou. Aký jednoduchý recept, aby som stúpla v tvojich očiach. Domnelé uvedomenie si vlastnej malosti. Menej je niekedy viac... Paradoxy, to ty rád ?! ?! ?!
Ale nie, ďalej rob formu, ináč by ma myšlienka do bezvedomia ti hladiť líca ani nenapadla.. No, máš veľké veci v hlave. Ja ich mám pár, ale sú HUTNÉ ČERVENÉ... To sú tie argumenty, ktorými si ťa získavam, však?Viem čo je RSS. Až vtedy si si dovolil priznať chuť ma pohladiť... Aj vás dá zmanipulovať, ujo. Dovoľ mi to ešte chvíľku, budem tvoja Angličanka so španielskym pôvodom./
Portrét Doriana Graya som nikdy nečítala. Obsah mi povedal môj priateľ. /
