Od prvého mája je účinná novela zákona č. 5/2004 o službách zamestnanosti, ktorá uľahčuje zamestnávanie cudzincov na pozíciách s nedostatkom pracovnej sily a Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny pripravilo tento zoznam zamestnaní, na ktoré na Slovensku chýba pracovná sila a pre ktoré sa zjednodušilo zamestnávanie cudzincov.
Štandardný proces pri zamestnávaní cudzinca je väčšinou taký, že budúci zamestnávateľ musí nahlásiť úradu práce voľné pracovné miesto a čakať 20 pracovných dní, či sa neozvú záujemcovia zo Slovenska, príp. z EÚ. Pre pozície s nedostatkom pracovnej sily sa toto zrušilo úplne a netreba čakať na slovenských uchádzačov. Po podaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu potom úrad práce vydáva súhlas alebo nesúhlas so zamestnaním cudzinca. V prípade nedostatkových profesií sa pri vydávaní súhlasu neprihliada na situáciu na trhu práce, ide preto už len o formalitu. Podmienkou je, že nedostatkové profesie môžu byť len v okrese s nezamestnanosťou pod 5%, zamestnávateľ môže zamestnať najviac 30% takýchto zvýhodnených cudzincov a nemôže byť v registri nelegálneho zamestnávania. Mimochodom, štátne orgány nemajú ako skontrolovať neprekročenie týchto 30%, zákon na to nemyslel.
Nedostatkové profesie boli vybraté pre jednotlivé kraje a ich okresy. Celkovo sa jedná o 137 profesií. Ak by ste čakali, že Slovensko uľahčí zamestnávanie cudzincov na pozíciách s vysokou pridanou hodnotou ako napríklad oblasť IT, pharmafirmy, či R&D tak sa veľmi mýlite. Vysokoškolské vzdelanie je potrebné len na 24 z 137 profesií, pričom z týchto 24 zamestnaní je 12 v oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb.
Pri zdravotníctve je dobré sa na chvíľu zastaviť, keďže je asi jedinou oblasťou zamestnávania cudzincov, kde problém nie je ani na strane úradov práce a dokonca ani na cudzineckej polícii, ale na ministerstve školstva, ktoré za čias ministrovania Juraja Draxlera prijalo striktný zákon č. 422/2015 o uznávaní dokladov o vzdelaní, zaviedlo povinnosť ovládania jazyka a hlavne začalo vykonávať nezmyselne prísne skúšky odborných znalostí a slovenského jazyka, čoho dôsledkom je, že zahraniční lekári majú len malú šancu splniť zákonné podmienky. Ministerstvo zrejme zastáva názor, že lepšie nemať žiadnych lekárov ako lekárov z Ukrajiny. Preto akékoľvek zmeny zamestnávania v zdravotníctve sú neúčinné bez súčinnosti ministerstva školstva.
Zo 137 profesií tak ostáva len 12 pozícií s nedostatkom pracovnej sily, na výkon ktorých sa vyžaduje vysokoškolské vzdelanie. A to je menej ako 10%. Zo spomínaných 12 profesií je 11 v strojárstve a len jedna jediná v IT, a to aj tá menej prestížna – systémový administrátor.
Dôvody, prečo vo vybraných profesiách chýbajú zamestnania s vyššou pridanou hodnotou, o ktoré sa všetky normálne štáty bijú, ja vidím dva – buď niekto jednoducho nerozmýšľal nad tým, čo robí ale naopak rozmýšľali a považujú tento zoznam za správny. V obidvoch prípadoch je to „skvelá“ ukážka toho ako ďaleko od reality žijú niektorí štátni úradníci. Najprv padlo stranícke rozhodnutie, že, keďže nám tu veľkí zamestnávatelia (a sponzori) vyplakávajú nad nedostatkom pracovnej sily, poďme zjednodušiť zamestnávanie cudzincov. OK, s tým by sa mohlo súhlasiť. Ale akých cudzincov? No predsa tých, ktorí sa hodia na voľné pracovné miesta. Aj to má svoju logiku, veď je to objektívne. Ako to však dopadlo?
Ústredie práce porovnalo na jednej strane profesie, na ktorých pracovali nezamestnaní pred tým, ako sa stali nezamestnanými a profesie na ktorých by chceli pracovať nezamestnaní a na druhej strane nahlásené voľné pracovné miesta. Ak bolo voľných pracovných miest pre každú pozíciu viac ako posledne vykonávaných alebo preferovaných pozícií uchádzačov o zamestnanie, takáto zamestnanie sa dostalo do zoznamu nedostatkových. Ak bolo, napríklad, 5 nezamestnaných databázových dizajnérov (pozícia 2521001) a traja ďalší, ktorí by radi pracovali ako databázoví dizajnéri, táto pozícia by sa považovala za nedostatkovú len v prípade, ak by bolo nahlásených úradu práce viac ako 8 voľných pracovných miest. A to je aj hlavný problém.
Načo by IT firma nahlasovala voľné pracovné miesta úradom práce? Odkedy sa programátori zháňajú na úrade práce? Veď tí sa hľadajú na školách, workshopoch, školeniach, kurzoch, u konkurentov, alebo jednoducho – na webe. Napríklad taký T-Systems má zhruba 140 inzerátov na praca.sme.sk a aj na profesia.sk ale 0 (slovom nula) na úradoch práce. Jedná sa o počet inzerátov na jednotlivé profesie a na každú profesiu môže firma zháňať viacero uchádzačov. Podobne ESET má zhruba 40 pracovných ponúk na praca.sme.sk a aj na profesia.sk ale len jedno jediné nahlásené voľné pracovné miesto – PHP backend vývojár.
Slovensko je priam ukážkovým príkladom štátu, ktorý už dlhé roky trpí únikom mozgov. V roku 2016 študovalo na slovenských vysokých školách 103 tisíc občanov SR, ale 22 tisíc už opustilo Slovensko počas štúdia a učili sa v Českej republike, ďalších 10 000 bolo na VŠ v iných štátoch a približne 12-14 % odchádza každoročne do zahraničia po ukončení vysokej školy. Inými slovami, počas alebo po skončení štúdia nám odchádza takmer 50% vysokoškolákov. Najväčší únik mozgov je medzi absolventami lekárskych a technických fakúlt. Viac ako polovica všetkých, ktorí sa odhlásili zo zdravotnej poisťovne v rokoch 2010-2015, sú mladí ľudia vo veku menej ako 30 rokov. Za posledných 15 rokov opustilo Slovensko zhruba 300 000 obyvateľov a ako uvádza inštitút INESS prídeme o najinovatívnejších a najpodnikavejších ľudí, ochotných znášať riziko. A to sa môže podpísať na hospodárstve.
Ako tento problém riešia iné štáty?
Dve tretiny štátov OECD zaviedli stratégie na prilákanie vysokokvalifikovaných pracovných síl, vďaka čomu zaznamenali nárast vysokoškolsky vzdelaných prisťahovalcov o 70%. V USA, napríklad, predstavujú cudzinci 13% populácie, ale 25% majiteľov firiem a 30% ľudí pracujúcich v Silicon Valley. V Spojenom kráľovstve, Kanade a Austrálii predstavujú prisťahovalci 30% obyvateľstva a až 40% vysokoškolských absolventov.
Ako rieši Slovensko únik mozgov?
V celkovej ekonomicky aktívnej populácii (25 – 64 rokov) máme na Slovensku 21% ľudí s VŠ vzdelaním, zatiaľ čo priemer OECD krajín je 35%. Zaostávanie za ekonomicky vyspelými štátmi v počte VŠ vzdelaných ľudí nám môžu pomôcť vyriešiť aj cudzinci. Realita je však taká, že medzi 50 tisíc zamestnanými cudzincami na Slovensku má vysokoškolské vzdelanie len 18% a ak bude počítať len druhý a tretí stupeň VŠ vzdelania, tak len 15%, teda o polovicu menej ako medzi štátmi OECD a menej ako je aj tak nízky priemer na Slovensku.
Tieto nelichotivé čísla sa budú ešte zhoršovať, keďže namiesto toho, aby cudzinecká polícia, ministerstvo práce, či ministerstvo zahraničných vecí lákali na Slovensko vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ideme uľahčovať zamestnávanie cudzincov na robotníckych a nízkopríjmových profesiách.
Podľa ústredia práce Slovensku nepotrebuje zo zahraničia C++ programátorov, softvérových inžinierov, špecialistov IT bezpečnosti, či farmaceutických špecialistov, ale zmrzlinárov, triedičov zásielok, chovateľov ošípaných, dojičov kráv a pod.
Vieme ako štát zlyháva v zabezpečení svojich základných funkcií v súdnictve, polícii, školstve, či zdravotníctve, napriek tomu si myslím, že oblasť, ktorá je na Slovensku absolútne nezvládnutá je práve migračná politika. Zjednodušenie zamestnávania cudzincov na robotníckych a nízkopríjmových profesiách je jednoduchou a charakteristickou ukážkou.
Žiaľ, z ďaleka nie jedinou, pozri napríklad sem, sem, aj tu, či tutok.
PS: Ak neviete nájsť zamestnancov a vaša pozícia sa nenachádza medzi nedostatkovými, nahláste napríklad 100 voľných pracovných miest. Úrad práce vám síce uchádzačov nenájde, ale aspoň zlepšíte budúcoročný koeficient na zamestnávanie cudzincov.
