Dalo by sa očakávať, že vzhľadom na súčasný politický vývoj koaliční poslanci prerušia, či spomalia prijímanie nových zákonov alebo keďže sú pod zvýšenou kontrolou aspoň sa viac začnú zaoberať tým, čo schvaľujú. Opak je však pravdou. Parlamentní kolesíkovia aj bez palca pani ústavnej sudkyne poslušne schvaľujú ako valec zo Zlatej Idky všetko zaradom aj bez diskusie. Hneď v prvý deň marcovej schôdze schválili šesť zákonov a medzi nimi aj novelu zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, ktorá je účinná teraz od 1. mája.
Opatrnosť pri schvaľovaní zákonov je o to aktuálnejšia, že málokde poslanci preukázali svoju nekompetentnosť tak, ako pri cudzincoch.
Napríklad minulý rok schválili poslanci novelu a v dôvodovej správe uviedli, že cieľom novely je, „aby sa zabránilo zneužívaniu povolenia prechodného pobytu dospelými osobami aj na iné účely, ktoré súvisia napr. s nelegálnou prácou alebo s migráciou štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré predstavujú bezpečnostné riziko“.
Poslanci schválili novelu, ktorou akože zabránili zneužívaniu a vstupu nebezpečných cudzincov tým, že im naopak umožnili prísť na rok na Slovensko a získať národné vízum aj bez výpisu z registra trestov, absolvovania lekárskej prehliadky a pre mnohých cudzincov urýchlili proces o niekoľko mesiacov. Nikdy predtým nemali možnosť prísť na rok na Slovensko odsúdení vrahovia navyše chorí na nákazlivé choroby. Je to možné až vďaka minuloročnej novele strany SMER, ktorou chceli zabrániť príchodu ľudí predstavujúcich bezpečnostné riziko. A že kto je tu slniečkár.
Alebo decembrová novela zákona zdravotnom poistení, ktorou chceli dosiahnuť, aby cudzinci boli zdravotne poistení len ak majú príjem vyšší ako minimálna mzda a dosiahli to, že cudzinci-konatelia slovenských spoločností nebudú poistení vôbec. Zákon bol publikovaný v zbierke zákonov 31.12.2017 s účinnosťou od 01.01.2018 a poisťovne aj v marci dávali potvrdenia, že cudzinci sú poistení, hoci sa im poistenie skončilo v decembri. Len tak medzi nami, je to „skvelý“ spôsob, ako prilákať zahraničných podnikateľov na Slovensko: Príďte na Slovensko, príďte sem podnikať, tvoriť pracovné miesta a platiť dane. Zároveň Vám srdečne prajeme veľa zdravia, keďže sme Vám práve zrušili zdravotné poistenie.
A čo je teda v novele účinnej od mája?
Mimochodom, táto novela je krásnou ukážkou toho, že keď sa do zákona dávajú zlepšenia, ktoré majú prilákať do EÚ kvalitných cudzincov z tretích štátov alebo im zjednodušiť život, je za tým vždy samotná EÚ a keď sa niečo sprísňuje a väčšinou nezmyslene, je za tým ministerstvo vnútra ako autor zákona, alebo poslanci.
Napríklad únia si presadila, že po skončení vysokoškolského štúdia v SR dostali cudzinci ďalších 9 mesiacov, počas ktorých tu môžu ostať a hľadať si napríklad prácu. Takúto možnosť dostali aj výskumní pracovníci. Predchádzajúca verzia slovenského zákonu dávala študentom len 30 dní, po skončení ktorých bola polícia povinná začať rušiť pobyt aj keby ho študenti mali ešte na dlhšie obdobie. Pre VŠ študentov a výskumných pracovníkov sa zjednodušili pravidlá aj ak v rámci pobytu v inom členskom štáte EÚ prídu dočasne na Slovensko.
Takisto vďaka smernici 2016/801/EÚ dostali cudzinci z tretích štátov, ktorí sa učia na VŠ mimo EÚ alebo počas 2 rokov po skončení štúdia, možnosť prísť na Slovensko na dvojročnú stáž.
Určité zlepšenia dostali aj dobrovoľníci. Tých je na Slovensko aj tak len 118, čo však EÚ nevie.
Naproti tomu, cudzinecká polícia si presadila, že žiadosť o udelenie prechodného pobytu bude môcť cudzinec podať len na zastupiteľskom úrade SR v zahraničí (v zákone je viacero výnimiek, jednou z nich sú napríklad bezvízoví cudzinci či zahraniční Slováci). Je príznačné, že v dôvodovej správe sa k tomu uvádza, že „Navrhovaná zmena vychádza z transpozície smernice 2016/801/EÚ“, ale samotná smernica sa týka len niektorých skupín cudzincov (nie všetkých) a v článku 7 ods. 4 smernice sa vyslovene dáva možnosť umožniť podanie žiadosti aj na Slovensku, ak sa cudzinec „oprávnene zdržiava na jeho území“. A oprávnene sa občan tretieho štátu zdržiava napríklad aj na základe víza. Viaceré štáty EÚ umožňujú podávanie žiadostí na udelenie pobytu len na konzuláte, na tom by teoreticky nemuselo byť nič zlé, načo však bolo potrebné v dôvodovej správe klamať, odvolávajúc sa na smernicu, ostáva záhadou.
Na podávaní žiadostí na pobyt na konzuláte by nemuselo byť nič zlé, ale len čisto teoreticky. Stačí si pozrieť ako málo máme zastupiteľských úradov v zahraničí, ako sú konzulárne oddelenia poddimenzované a ako zle ich pracovníci ovládajú pobytovú problematiku. Napr. ak budú všetci Rusi podávať žiadosti na konzulátoch v Moskve, či Petrohrade, tak sa bude len na zápis na podanie žiadosti čakať vyše pol roka, ak nie rok. Podobne to bolo v Kyjeve predtým ako im zrušili vízovú povinnosť. V takom Teheráne sa už teraz zapisujú na rok 2020, skôr jednoducho nie sú termíny. A, samozrejme, nikoho to netrápi.
Neznalosť zákona o pobyte cudzincov pracovníkmi konzulárnych oddelení, vyžadovanie si dokumentov, ktoré cudzinec nemá povinnosť doložiť a podmieňovanie prijatia žiadosti dôvodmi, ktoré nemajú oporu v zákone je smutnou témou samou o sebe.
Ale vráťme sa k novele zákona. Už aj samotné medzirezortné pripomienkové konanie bolo krásnym náhľadom do duše štátnym orgánom SR. Zo všetkých spomeniem aspoň Slovenskú informačnú službu. SIS nebola schopná zabrániť šíreniu talianskych mafiánskych skupín tam, kde nič nie je a ani preniknutiu podozrivých ľudí do blízkosti Róberta F. Zaoberala sa zrejme dôležitejšími úlohami. Veď SIS počas pripomienkového konania navrhla, aby trvalý pobyt už viac nemohli dostať deti do 18 rokov, ktorých si osvojili iní cudzinci s trvalým pobytom, lebo je to vraj ľahko zneužiteľné na migráciu detí z chudobných štátov na Slovensko za finančnú odmenu. Že prax takúto hrozbu vôbec nepotvrdzuje je aj škoda pripomínať.
SISka zanalyzovala aj ďalší skutočný problém Slovenska a ohľadom zahraničných manželov a manželiek občanov SR tvrdí, že „Slovenská republika nemá žiadny ekonomický benefit z pobytu takýchto osôb na jej území, a preto možno konštatovať, že pre Slovenskú republiku nepredstavujú prínos“ a preto by cudzinci, ktorí sú manželkami a manželmi občana SR, nemali mať nárok na trvalý pobyt na neobmedzený čas. Hneď sa cítim lepšie keď o moju bezpečnosť bdie takáto bezpečnostná služba.
Vráťme sa k tej pokute 100 000 eur z nadpisu článku.
Vedeli ste, že keď zamestnáte nejakého Čecha, vlastne hocijakého občana EÚ (ale aj tretieho štátu), musíte to okrem zdravotnej a sociálnej poisťovne nahlásiť aj úradu práce? Tak teraz už viete. Povinnosť máte pri vzniku a aj skončení pracovnoprávneho vzťahu ako aj pri začiatku aj skončení vyslania. Nahlásiť to musíte v priebehu 7 dní a to prosím pekne v papierovej podobe na dvoch origináloch úradného tlačiva. Táto povinnosť je krásnou ukážkou úplne zbytočnej byrokracie, lebo to, čo sa oznamuje v papierovej podobe úradom práce sa elektronicky oznamuje aj zdravotnej poisťovni a aj sociálnej poisťovni. Na úradoch práce to potom navyše z papierov prepisujú do elektronickej podoby, aby si z toho mohli robiť krásnu štatistiku, ktorú nájdete tu. A vlastne táto štatistika spolu s možnosťou udeľovať pokuty je jediným dôvodom, prečo to treba robiť. Ústredie práce prišlo na to, že mnohé firmy o takejto blbosti jednoducho nevedia tak sa to rozhodli vyriešiť na spôsob hodný SMERu – zvýšením maximálnej pokuty na 100 000 eur. A pritom by stačilo, keby tieto štátne orgány medzi sebou komunikovali. Na rok 2018 je naplánovaných 10 pokút.
Najväčšou zmenou novely je to, že prvý krát sa na Slovensku zavádza povinnosť pre občanov tretích štátov s prechodným pobytom zdržiavať sa na území Slovenska aspoň polovicu kalendárneho roka. Obdobné pravidlo platí aj v niektorých iných štátoch EÚ, na Slovensku doteraz takáto povinnosť nebola. Táto novinka sa dotkne predovšetkým cudzincov s prechodným pobytom na účel podnikania, z ktorých mnohí na Slovensku investovali nemalé prostriedky, platia tu dane a zamestnávajú Slovákov, avšak sa tu zdržujú každoročne menej ako pol roka. Sankciou je zrušenie pobytu, čo je pre políciu povinnosť, nie len možnosť. V poslednej dobe sa z cudzincov v médiách spomínajú hlavne zamestnanci zo Srbska, z ktorých ku koncu marca až 45% pracovalo iba ako pomocní a nekvalifikovaní pracovníci. Ich sa povinnosť zdržiavať sa v SR dotkne len minimálne, lebo oni sa tu reálne aj nachádzajú. Aspoň vidno, o ktorých cudzincov má Slovensko záujem.
