Šnúr bolo vysokých veľa, ale štipcov menej a ja som prádlo v radosti poďakovania vyvesil, ako najlepšie poznal. A aj jeden nový štipec znovu spoluvytvoril, keď súčiastky vedľa našiel. Poobzeral som všakovaké rastlinky kvetinky a bylinky, plné liečivej radosti a nevýdanej krásy, letnej starostlivosti plnej záhrady. Aj modré mäkučké trojkvetinky ako v botanickej záhrade, keď následne poletovalo vzduchom trojspojenie púpavového prepojenia, po radosti z prezradenia informáciou, že tamten kvet, kde bola, sa volá anjelské trúby. Vedľa spočinula, z tašky vytiahnutá kniha anglická o ps: i l. u. Na terase bolo veľa čiernych chĺpkov a ja som získal metlu a pozametal. Z mojich dohneda červených nohavíc som nezametal. Ani z ponožiek karovaných hore zrazu záhradnými sa stávajúc a akoby naboso slúžiac. Na terase kamennej bola aj burina na málodivoko rastúca, biely nožík a metla opäť a terasa a nielen jedna boli obratom čisté a vyzametané. Keď som oddychoval, ľahol som si na paletovú pohovku s rovnakými chĺpkami a pod dekou do mäkka usádzajúca karimatka spôsobovali príjemno oddychové. Úžitková záhrada sa polieva najlepšie ráno, lebo večer by mohla vzniknúť hniloba napríklad. Terase hlavnej trônili oleandre chránené po každej strane stĺpikovými ochrancami akoby cínovími vojačikmi, všetci uložení v sólo kvetináčoch a niekde poblízku bol aj rododenrón. A voda blahodárná. Aj párok v rožku jemne sa rozmrazujúci s horčicou sa objavil a veľmi chutil. Aj veľmi príjemna teta s vlasmi do jemne príjemného šeda od vedľa sa objavila, neskôr sa moto časopisom tešiaca. Taška plná malých uhoriek veselo sa nesúca domov. Medzitým sa strihalo šilo a pod bordovú látku ľahko sa starajúcu o, sviatočnú, psíková pohovka spiaca sa tvorila. S uškami na ľahšie uchopenie. Vyčnievajúcimi. A aj vo vnútri nielen pod horúcim lexanom. Kvetináč plný provensálských levandulí čakal na biele vrecko a šup ho do skrine. Zatvárajúce všetko keď piškať trebalo. Veľa radosti príjemna navôkol. Ja v ponožkách sa záhradovo snažiac naplno. Na hojdačke už predtým zložené ponožky. Všade naokolo usmiata tvár neviditeľnej akoby víly. Nebol som v záhrade predsa sám. Lebo tie všetky rastlinky v záhrade boli Nedotknuteľné, keď sme sami.
jeden deň v záhrade
Toto je príbeh jednoduchý a krásny. Lebo v kráse je ukrytá jednoduchosť.Dnes som mal možnosť byť v záhrade. Prichádzam a je radosť. Veľká. Doniesol som skorocel liečivý a čerstvo nazbieraný v neocikaných končinách, vodičku nápojovú, banán ktorý sa potom zjedol s jogurtom ružovým skoro modifikovaným a mandľami zdravo lupienkovými. A pustil som sa do obzerania a kochania. Okrem toho sa šila podložka spiaca pre čierneho, veľmi milovaného psíka s jemne šedivými plôškami okolo pusy, ženského rodu. Celý čas som mal pocit, že nie som v záhrade sám. Zrazu sa objavil biely lavór plný nevyveseného prádla, plný aj väčších bielych spodných záležitostí.