róbert kurucz
katamarán
Tento príbeh mi nerozpovedal nik, vnímal som ho sám, keď som sa náhodou objavil na rovnakom ostrove siga siga ella spolu s nimi dvoma. Zamilovaným mladým mužom a jeho kúzelne dobrou vílou. Nie je až tak zložitý, ako možno predchádzajúce a o to viac prínosnejší pre všetkých, ktorí chcú vytrvalo zápasiť. Napríklad s nástrahami. Životnými. Oni dvaja bývali na jednej strane horou predeľujúceho útesu a vídavál som ich častokrát v mestečku. Spolu chodili čakať jeden druhého z práce, spolu chodili nakupovať spolu sa radostne tešili a skackali v úsmeve.Spolu chodili všade. Asi si spolu aj varili a pôsobili na mňa že sa veľmi milujú a ľúbia. Sálala z nich čistá úprimná láska. Tam kde bývali oni, nebolo veľa možností pre vodné športy, a sem tam som ich zazrel ako idú spolu na ryby ale nič veľkého späť neniesli . On sa zvykkol po ceste z hotela, kde chodil kvôli práci, zastaviť na druhej pláži a skúmal, čo viac by sa tak dalo pri tom nádhernom mori robiť okrem opaľovania a kúpania sa. Objavil svet plný vodných športov a okrem potápania či surfu mu najviac do nosa cinklo, naučiť sa spoločne plaviť na katamaráne. A došiel s týmto dobrým podľa neho nápadom, ku nim domov, a predostrel návrh.
