v danej chvíli, mladý muž vlastne na tej posteli ani neležal, ale mal pod sebou niekoľko milimetrov tučný vzduchový nadvihujúci vankúšik ľahkosti. v očiach pokropených spomienkovou rosou, sa mu javil jeden úžasný príbeh na druhý.jedna usmiata podoba jej tváre, striedala obratom druhú podobu jej žiariacej tváre. mladý muž skoro ležiaci na posteli, nevedel v danej chvíli vnímať, čo sa okolo neho deje, a ako unavený si ľahal pred momentom do postele, tak teraz v momente žiaril svetlom blaženého objaviteľa. objavil, že akokoľvek sa snažil niečo premiestniť, nie vždy sa mu to podarilo. ale zároveň objavil, že keď niekoho naozaj cíti, tak ju hladí po vlasoch akoby sedela vedľa neho, aj keď je miesto na jeho pohovke po nej prázdne.
moment
niekedy sa zaujímal o to ako premiestňovať v čase.a na malý moment sa mu to teraz podarilo.stál vedľa postele a pozeral sa na mladého muža, ako leží a v sluchátkach mu hrá niečo z malej čiernej skrinky.je rok 2013 . ale obraz tváre mladého muža ukazoval rok 2010. akokoľvek sú vnemy, ktoré odznievali v ušiach mladého muža, neznáme neznámemu pozorovateľovi nad jeho posteľou, nebolo tažké pochopiť o čo v tomto momente ide. pochopil, že sa to dá, že sa to dá, keď sa niekto veľmi sústredí a keď niečo veľmi naplno precíti.v priebehu toho momentu, prebehlo mladému mužovi mysľou všetko krásne usmiate a nádherne radostné, čo s ňou doposiaľ prežil. každučký moment ich spoločných chvíľ, zhustený do niekoľkých minút precíteného.