potrebujem ťa

na druhý deň po tom plnom pohľade naplnenom láskou, sa jej pokúšal ozvať, bola tíško. na chvíľu sa pobral vnímať historický príbeh známeho dokumentu. keď skončil opäť sa jej ozval a počul, počul hlas svojej lásky.jeho srdce žiarilo naplno. láskou, šťastím, spokojnosťou, úsmevom a nekonečnou radosťou.priam utekal za ňou, neustále na ňu mysliac a túžiaci ju objať hladiť a dotýkať sa iba jej duše. keď vošiel k dohodnutému miestu, videl ju kráčať pred sebou ako držiac jeden či dva časopisy. kráčala na vyšších farebných podpätkoch a niesla sa ako jeho kráľovná.nádherná svetlohnedá farba jej pleteného vrchného odevu a tmavé velmi pekné nohavice s pásovou gumkou tmavomodrou.mala úžasne ostrihané vlásky.do takej šiši ofinky.nakukla na ich spoločnú sedačku ale videla že nie je voľná a tak sa preplietla knižnými poličkami a usadila sa k stoličke.v tom si pomaličky prisadol aj on.cítila som jeho auru a krásu jeho vyžarovania lásky. ale mala som strach. bála som sa opäť pripustiť, že jeho láska je natoľko silná že povie môjmu vnútru že je ten pravý. cítila som, že ma strašne miluje. veľmi. mala som vďaka tomu strachu jemne odstup nastavený postoj, pohľad aj výraz tváre. viem že ma bude chcieť objať a vystískať, ale vtedy som sa tomu bránila. objal ma a pobozkal ale ja som stála v odstupovom postoji.vedela som že to cíti, lebo vedel neskutočne vnímať a vcítiť sa do vibrácií situácie.mal modrú mikinu a krátke nohavice. nohavice, ktoré si kúpil keď sprevádzal v meste krétskom a aj vďaka tomu poznal miesta, kde hľadal pre mňa opasok, keď som ho o to poprosila.viem, že dal do toho hľadania všetko, aj mi o tom rozprával, že videl veľa podobných vzorov a všetky akoby jedna mamka mala.ten večer, som bola trošku unavená a nesvoja, lebo som síce v radosti silno vnímala ako ma jeho bozky a dotyky presne ako v rannej básničke vytvorenej iba pre mňa predchádzajúce ráno, predchádzajúci večer rozohrievajú, ale akoby mi niečo vo vnútri vravelo, že mám odmietať, napriek som vykukla ako kedysi z autobusu a v radosti mu zakývala, viem že to sú emócie ktoré na nás miloval, radosť prepletená v láske a vyjadrená tým najjednoduchším spôsobom, ako čistá radosť milovaného dieťaťa - ďalekosialhlym úsmevom, keď som sa lúčila.sediac na stoličke, som sa neustále dívala na jeho tvár. mal ináč veľmi pekné mihalnice, niekedy mi pripadali ako velikánske tobogány a strašne som túžila kĺzať sa po nich spolu s jeho slzami.byť súčasťou jeho sĺz. milujem ho a on to vie a cíti. a aj cítim že on miluje mňa.vtedy som silno cítila že jeho vnútro jemne zosmutnelo keď sa dotkol môjho odmietavého postoja, ale môj pohľad ho stále sprevádzal.bola som hladná a žula asi posledné 4 hodiny iba žuvku, lebo som ani nevedela čo by som si dala papať.mal veľmi citlivé vnútro, velikánske. mala som pocit, že v tej chvíli potreboval objať a pohladiť ale ja som nemohla. zrazu sa jeho vnútro nabudilo a on mal akoby pocit, že moje odmietanie je spôsobené jeho prítomnosťou. vedela som že v tej chvíli jeho vnútro nejasá. ale neustále som sledovala jeho tvár svojim vnútorným láskyplným pohľadom.viem že vnímal môj strach, že sa nedokážem zbaviť lásky k nemu. myslím si že on taký strach nemal, je predsa viac skúsený ale je nádherné keď sa stretnú rovnaké cítenia v dvoch milujúcich sa opačných pohlaviach. vedela som že vstane a radšej nebude síliť tlmenie svojej zamilovanej radosti a radšej pôjde aby nerušil a nedráždil moje obavy . možno cítil, že v tej chvíli som chcela byť možno iba len sama a venovať svoju energiu môjmu ďalšiemu kroku k plnším dotykom vlastného vnútra. cítil, že tým že sa odsťahujem a začnem žiť vo svojej réžii, dospejem, budem si viac veriť a budem viac sama sebou.je nádherné ak máte taký pocit, že cítite že ten druhý je vedľa vášho najitnímnejšieho vnútra. a napriek strachu zo sklamania ho tam pustíte, lebo láske sa nedá vždy prikazovať.videla som ako odchádza a ako jeho s jemnými dierkami hnede tenisky kráčajú smerom odo mňa. moje vnútro strašne kričalo, prosím nie, len teraz túto chvľku chcem hladiť svoje ja sama. bolo mi smutno,vo vnútri po mojich mihalniciach sa kotúľali moje slzy ale nezdržala som sa dlho, lebo som išla vypĺňať svoje vnútro pohybom tanca. už viacerí mi povedali, že mi to ide veľmi dobre a akokoľvek sú tam, kde tancujem aj neradostné či nemilujúce dámy, veľmi ma ten pohyb tanečný napĺňa. podobne ako kreslenie a vytváranie šperkov či fashion nápadov. okrem toho strašne rada radím druhým ľudom čo by si mali vziať a nosiť. viete, je veľmi krásne mať pocit keď partner pozná zdroje vašej vnútornej radosti a vnútorného naplnenia.akokoľvek som si s ním prežia aj neradostné chvíle, všetko som mu vďaka láske odpustila a vo svojom najhlbšom vnútri ho strašne milujem a som stále schúlená v jeho náručí,túžiaca po jeho neprestávajúcom dotyku a pohladení. aj keď navonok to môže pôsobiť inak. tak silno veľmi som si želala aby vedel čítať moju dušu, moje vnútro aj bez toho aby som to vedela presne popísať. a viete čo, mám naozaj pocit, že on to vie, že on ma jediný vníma v celej mojej vnútornej kráse ako nikto iný . som vďaka tomu štastná že sme sa stretli, že mi ho osud poslal do mojej cesty a že môžme milovať jeden druhého. toto je podľa mňa láska.keď viete že váš partner vidí vaše vnútro rovnako farebne a krásne ako ho vnímate vy sama.