Je čas si vyvetrať hlavu, nasať plnými dúškami slobodu, cestovať si, kam sa vám zapáči.
Milujem Taliansko. Bola som tam už nespočetne veľakrát. Takmer každý rok vedú moje cesty aj do tejto čarovnej krajiny, ktorá má toľko krás. No čo na nej milujem najviac je ten jej “mampažizmus”. Nikto nič neberie príliš vážne a ľudia sú tu usmievaví a plní elánu. Celkovo je tu tak spevavo. Aj reč majú takú. Až sa musíte pridať a naučiť sa ju.
Malý-veľký trip po Taliansku
Tentokrát som sa rozhodla pre dve starobylé mestá a jeden ostrov, ktorý ma lákal už niekoľko rokov. Pisa, Bologna a Elba. A to všetko som chcela stihnúť za štyri dni. Možno si poviete, že trochu “z rýchlika”. Ale stihla som všetko, čo som chcela, a ešte som si aj oddýchla. Ubytovanie som riešila za pochodu cez Booking, podľa toho, ako som stíhala. Každý večer som si spravila plán na nasledujúci deň – kam pôjdem, ako pôjdem, doprava, lístky, časy atď.
Pisa – šikmá veža už viac nepadá
Z Viedne som priletela v utorok podvečer do Pisy. Strávila som tu deň a pol. Toto mestečko malo niekoľko historických námestí s kostolmi, palácmi, múzeami. Prešla som sa cez Piazza dei Cavalieri, kde sa navôkol vznášal duch stredovekých čias, dávno minulých, a po chvíľkovom túlaní sa modernými uličkami s reštauráciami, vinárničkami a obchodíkmi som sa ocitla na námestí, kde toho v tomto meste môžete vidieť najviac. Piazza dei Miracoli. Okrem svetoznámej šikmej veže, ktorá je naozaj riadne nakrivo, hoci sa v minulosti architekti a jej stavitelia všemožne usilovali jej sklon zvrátiť. Neúspešne.
Stabilizovať túto pamiatku a zastaviť jej padanie sa podarilo až na sklonku 20. storočia talianskej vláde. Pomocou 800 ton olovených dosiek nainštalovaných do zeme ako protizávažia.
No okrem nej tu turisti obdivujú nádherne vyzdobenú katedrálu z 11. storočia, najväčšie baptistérium v celom Taliansku, či cintorín starý viac ako 700 rokov. Ukážky fresiek od významných umelcov, ktoré kedysi pokrývali jeho steny, nájdete v Múzeu sinopie.
Elba – výlet v čase do vyhnaneckého raja
Vo štvrtok ráno som už bola opäť na cestách. Nasadla som na miestny vlakový spoj a zhruba po dvoch hodinách som vystúpila v prístave Piombino Marittima. Východzí bod ku mojej vysnenej destinácii. Na ostrov Elba mi mal ísť odtiaľto onedlho trajekt. Slnko pražilo ako sa na júl patrí a mne už ostávalo len nájsť to správne nástupište. Miestni mi však ochotne poradili, netrvalo dlho a už som si užívala morský vietor vo vlasoch a vzďaľujúce sa talianske pobrežie. Postupne sa okolo začali vynárať najprv malé ostrovčeky a potom vzadu aj väčšie, hornaté. Tam niekde vzadu, asi hodinku cesty je aj Elba.
Ostrov, kde ma hnala moja vášeň k histórii. Ostrov, ktorý sa stal Napoleonovým nedobrovoľným domovom. Ostrov, ktorý okrem toho oplýval mnohými prírodnými krásami, panenskými plážami na pozadí s vysokými kopcami, ako stvorenými na “komplet prelezenie”.
Ešte vyššie pohoria však skrývala susedná Korzika. Tá sa pomaly vynárala spoza Elby so svojimi majestátnymi vrcholcami. Najvyšší meria viac ako náš Gerlachovský štít. Také veľhory v mori…
Tak a budeme vystupovať. Koniec cestovania v myšlienkach, ideme si to užiť na vlastné oči a nohy. Nachádzala som sa priamo v najstaršom a zároveň najväčšom meste Elby, zvanom Portoferraio. Jeho história sa spája so známym talianskym rodom Mediciovcov, konkrétne s Cosimom. Ten ostrov zmenil pomocou troch mohutných stavieb na nedobytnú pevnosť. Jej zvyšky môžete obdivovať dodnes. Neskôr hradby mesta a strmé skaly chránili Stredozemné more pred tureckými pirátmi. A v 18. a 19. storočí, ako už mnohí istotne tušíte, patril ostrov Elba pod Francúzsko. A práve tu určili Francúzi nový domov slávnemu vojvodcovi Napoleonovi Bonapartemu. Poďme sa vybrať po jeho stopách.
Ku vile, kde žil niekoľko mesiacov a plánoval svoj triumfálny návrat. Je obklopená nádhernou záhradou a poskytuje výhľad na útesy, pláže, more, hory. Taký úchvatný, že sa nejeden návštevník isto zamyslí nad tým, že byť Napoleonom a byť tu vo vyhnanstve nemohlo byť také zlé. Vnútri jeho vily akoby zastal čas. Vtiahne vás istá tajomná atmosféra a vy sa zrazu ocitnete v 19. storočí. Bitka národov pri Lipsku v roku 1813 skončila fiaskom a mocnosti sa zhodli na jednom. Vyhnanstvo pre neskrotného dobyvateľa. No miesto zvolili priam rozprávkové. Elba. Ostrov plný zelene a čarovných zákutí, obklopený tyrkysovými vodami a vysokými horami. Ostrov, ktorý susedil s jeho rodiskom – Korzikou.
Ostrov, kde však Napoleon zotrval len 10 mesiacov. Žil tu v spoločnosti najbližších, s výnimkou jeho ženy, ktorá tu mala vyhradenú vlastnú izbu, ale nikdy za ním neprišla.
Venoval sa hospodárstvu, chovu oviec či ťažbe železnej rudy a pre Elbu vydal dokonca aj novú ústavu. Táto jeho starostlivosť však netrvala dlho, už 26. februára 1815 uteká späť za svojou zašlou slávou do Francúzska. A ako sa to všetko skončilo, už viete z hodín dejepisu…
Prechádzam cez izby, kde Napoleon žil, spal, pracoval, plánoval svoj útek. Užívam si výhľady z jeho záhrady a hovorím si, že ja by som odtiaľto neutekala. Je tu príliš pekne.
Moje ďalšie cesty vedú k hotelu Grotte del Paradiso, kde som si bookla malú chatku len na skok od pláže, mora, prírody. Spočiatku sa mi tých 6 kilometrov, ktoré ma delia od cieľa, zdá zanedbateľných. To však prehodnotím po niekoľkých minútach, čo nasadnem na autobus a zistím, že trčať v zápche sa dá aj v pomerne malej krajine, na ostrove dlhom 27 kilometrov. Stúpania, klesania a mnohé zákruty tu robia svoje, a tak sa dostanem na ubytko o hodinu neskôr než som plánovala. Nevadí. Privíta ma milá pani, ktorá mi ukáže moju chatku a podotkne, že v okolí nie je žiadna možnosť stravovania okrem raňajok, či som s tým zmierená. Odpoviem jej s úsmevom. Jasné, počítala som s tým. Počas mojich ciest po svete som už zažila všeličo. Takže mám vždy v batohu nejaké krízové zásoby.
Prostredie je očarujúce. Stíham večerný beh so západom slnka okolo viníc a borovicových hájov. Potom zídem dole k pláži, vyzujem topánky a hodím sa do pokojných vôd mora. Oproti sa mi naskytá pohľad na hory, keď plávam ďalej vidím na jednej strane starý prístav Portoferraio s hradbami. Von ma vyženie až padajúca tma, a tak sa pomaly zberám spať, veď aj zajtra je deň.
Ďalší deň sa mi podarí vstať s východom slnka a opäť si tak užiť tú krásu na tomto ostrove. Idem sa prebehnúť po okolí, neďaleko objavím archeologické nálezisko z čias, kedy v týchto končinách mali hlavné slovo Rimania. Keď absolvujem neskoré raňajky a bohato sa zásobím energiou na najbližších pár hodín, vyberiem sa pomaly autobusom späť do prístavu. Tam sa ešte chvíľu potulujem, vychutnávajúc si miestnu zmrzlinu a potom popoludní nastúpim na trajekt smerom späť do Piombina. Zamávam Elbe na rozlúčku a v mysli už splietam plány o ďalšom tripe – Elba, Korzika, ostrov Montecristo. Hádam o rok…
Bologna – kilometre arkád a dve šikmé veže
Z prístavu som sa odviezla vlakom späť do Pisy, kde som ešte strávila jednu noc, aby toho cestovania nebolo na jeden deň priveľa. Letenku domov som totižto mala až z Bologne. Sranda. Ale to som celá ja. Chcem toho vždy čo najviac vidieť, stihnúť, zažiť.Takže som ráno cestovala vlakom ešte tam. Toto starobylé mesto ma popravde očarilo o niečo viac ako Pisa. Zrejme to bolo tým, že malo podľa môjho názoru taký historickejší celok.
Mohla by som sa prechádzať jeho centrom hodiny. Úplne ma pohltil ten svet vysokánskych ostrých budov z čias dávno minulých, palácov, veží, univerzít, múzeí. Všetky ulice sú tu lemované arkádami. Vraj ich je viac ako 35 kilometrov!
Podobne ako vPise,aj tu bola stredobodom pozornosti turistov veža. Teda až dve. A tiež šikmé. 97 metrov vysoká veža Asinelli a o polovicu nižšia veža Garisenda sa nachádzajú na námestí Piazza di Porta Ravegnana.Na to, aby ste ich našli, nepotrebujete žiadnu mapu ani navigáciu. Stačí, že vkročíte do starého mesta. Dav vás tam dovedie sám.
Bologna je okrem toho známa aj najstaršou univerzitou na svete.Presný dátum založenia nie je známy, ale väčšina prameňov uvádza rok 1088. Medzi jej slávnych absolventov patrili napríklad Dante Alighieri či Umberto Eco. Nájdete ju naVia Zambonia dodnes sa zaraďuje medzi 200 najlepších na svete. Aj sem sa ešte učite musím vrátiť na dlhšie, ale teraz už hor sa na lietadlo!
