Aj vám tak „ubehol” rok ako mne? Koľko stoviek či tisícok kilometrov máte v nohách? A cnie sa vám za tým, čo ste zažili? Tak prilievam do tohto sentimentu aj niečo zo svojich zážitkov. Hádam vám budú inšpiráciou do ďalšej sezóny :)
Risnjak trail – bežecké dobrodružstvo v chorvátskych horách
30 kilometrov, 1700 výškových metrov a dobré 4 hodiny strávené na mega členitej trati. V tieni lesa, ale aj na daždi, po blate, skalách, pomedzi chorvátske kosodreviny… Keď som po prudkom zbehu už tretíkrát stúpala do skalnatých výšin, modlila som sa, aby to bolo naposledy, inak ma drbne. No do cieľa som aj tak dobiehala s úsmevom ako po drogách…
Namiesto vyprahnutých skál prebeh jarným lesom plným zelene
Risnjak trail, ktorý sa konáva začiatkom júla, organizátori prezentujú ako prebeh tými najkrajšími časťami rovnomenného národného parku. Nájdete ho na severozápade Chorvátska. Ani nie kilometer po štarte sa ponoríte do hlbokých lesov pohoria Gorski Kotar a keď budete po dvoch / troch hodinách so silami na dne, pohľad na očarujúce skalnaté vrcholy vás zas a znova oživí. No nejedna topánka či celá noha zaplače pri štveraní sa po vápencových balvanoch. Trpezlivosť podstúpi skúšku, keď zistíte, v koľkých pasážach to nebudete môcť rozbehnúť.
Prostredie preteku nás na začiatku júla prekvapilo miernym, takmer jarným počasím. Predstavy o vyprahnutých chorvátskych skalách, na ktorých sa budeme pražiť vo vlastnom pote ako ryby na oleji, sa rozplynuli v hustom lese nasiaknutom dažďom, v ktorom by nám bolo možno aj zima, keby nebežíme. No na druhej strane, mohlo pršať aj menej ako polovicu trate. Lebo takto sme mali všetko na sebe komplet rozmočené, blatko až za ušami a prudké zbehy lákali na zlezenie po zadku.
Mäkké lesné cestičky, zradný štrk i asfalt pre preživších
Pretek patriaci do prestížneho svetového rebríčka Golden Trail Series je celkom dosť technický. Na 30 kilometroch 74 percent trate tvoril trail po fajne mäkučkých lesných cestičkách, 18 percent kamienky a štrk, kde ste otestovali podrážky topánok i slalomový štýl a 8 percent asfalt ako návnada na prepálenie začiatku alebo ako rýchlostná odmena vo finiši pre tých, ktorí si ušetrili sily. Tí najrýchlejší to dokázali zvládnuť hlboko pod 3 hodiny. A my ostatní si s nimi porovnať sily. Zamyslieť sa nad tým, kde sa asi tak stratila tá hodina na svetovú elitu :)
Kopčeky a chaty, okolo ktorých treba prebehnúť
Začínalo sa kúsok od mora v mieste zvanom Crni Lug, ktoré je bránou do tohto národného parku, vo výške takmer 680 m.nm.
Najvyšším bodom na trase bol Veliki Risnjak s nadmorskou výškou 1528 m.n.m. Avšak ten v pretekoch len podbiehate (dosiahnete „iba” nadmorskú výšku 1505 m.n.m.). Okrem neho míňate ďalšie viac než 1400-ky ako napríklad Južni Mali Risnjak, Mirnjak či Meduvrhi. Dve chaty, na ktorých máte chuť ostať na papanicu i nocľah – Schlosserov dom a Dom Snježnik. No našťastie nevyzerajú, že by fungovali, takže bežíte ďalej :) Ak sa vám pošťastí, môžete stretnúť rysa, kamzíka, vlka. Ale pravdepodobne nebudete mať na takéto veci počas technicky náročného behu voľnú kapacitu v hlave. Budete radi, keď sa nezabudnete pokochať výhľadmi, na ktoré ste sa toľko tešili, a nezdrbete sa pri tom :)
Výlevy zo Stravy
Veľká výzva a výborná skúsenosť 💪 Zase raz posun v kondícii i hlave. Zatiaľ asi najťažšie, čo som kedy bežala 😝
Veľmi spoko a vďačná za to, ako to dopadlo v medzinárodnej konkurencii 🤗
👉 6th place ✅
Ustála som to bez pádu, i keď občas to boli adrenalínové stavy 😳 Orientačne tiež ok. Stratila som sa možno iba na 100 metroch, keď som sa priveľa kukala pod nohy. 😁
Prvá polovica daždivá, 💦 škriabanie sa po mokrých skalách, 🪨 následne ich zliezanie. Druhá polovica už suchšia, menej technická a behateľnejšia. Energeticky som to odhadla, do cieľa som vládala valiť ešte 4-kové tempo 🚀 po tom všetkom. Aj keď so ☠️ za chrbtom. No a aj tento beh má jeden pekný príbeh ako 🍒 na 🎂👇
Dostala som sa sem vďaka kamošom, ktorých som raz náhodne stretla na horskej chate.🏔️🛖 Slovo dalo slovo a o pol roka sme sa spoločne vyskytli v Chorvátsku a vznikla tak nádherná česko-slovenská skupinka bežcov 🏃😍 V cieli sme spolu zdieľali silné emócie a bolo to také krásne, že viac nemám slov. Toto treba zažiť. 🤩
Orava trail – kopcovito-bahnitý prebeh zo Slovenska do Poľska
36 kilometrov, 1400 výškových metrov, počas ktorých bolo treba zdolávať trávnaté i kamenisté pasáže, vybehnúť po zjazdovke a posledné kilometre dobojovať do cieľa zabárajúc sa po členky do blata. Výživný trail, na ktorom vás energetické dno alebo opúšťačky mohli dobehnúť kedykoľvek. A to ani nebolo veľmi teplo…
Tatranský bežecký festival, ktorý treba zažiť
Toto jedinečné trailové podujatie môžete zažiť v druhej polovici júla a skladá sa z troch pretekov. Najkratším je tzv. Tatranský chodník s dĺžkou 15,5 kilometra a 650 nastúpanými metrami. Nasleduje zlatá stredná, aj keď celkom dlhá cesta – Orava trail s parametrami 36 kilometrov a 1500 výškových. No a kráľom bežeckého festivalu je Tatra Sky Marathon, ktorý dá zabrať 42 kilometrami s 3300 výškovými. Keď všetko vyjde ako má, na konci sa môžete tešiť na parádny slávnostný ceremoniál a diskotéku pre tých, ktorým ešte ostali nohy :)
Leto sa nekonalo, blato áno
Orava Trail štartuje na slovenskej strane, v centre Tvrdošína. Cesta sa po chvíli stočí na miestne družstvo, kde vymeníte cestu za ten pravý trailový hnoj a uvedomíte si, čo to idete bežať. Následne vás bežecké kroky povedú cez Skorušinské vrchy, Oravice, Čierny potok, Maguru Witowsku a sedlo Tichá. Posledné kilometre si užívate alebo umierate na chodníku pozdĺž Tatranského národného parku. Stratiť sa na tejto trati je takmer nemožné, keďže je veľmi dobre značená a takmer všade máte aj dobrovoľníkov. No ak si nechcete volať vrtuľník niekde na stred lúky, finišujete na poľskej strane, v lokalite Siwa Polana – Witów neďaleko Zakopaného. No ten posledný kilometer bol teda tento rok echt makanica. Keď ste sa konečne vyhrabali z blata, hor sa po uzučkej cestičke popri ohrade s kravami, kde ste občas nemali kde zapichnúť viac než jednu nohu. Následne zopár stovák metrov poznačených ťažbou dreva. Cieľ sa blíži a vy máte dolné končatiny i celú telesnú schránku na sračky, no tá atmosféra, ktorú vám organizátori a diváci doprajú pri dobehu, je elektrizujúca.
Zaujímavé lokality, ktoré míňate
Najvyšším bodom na trase je Skorušina (1314 m.n.m.). Chodníčky sa budú vinúť aj cez kopce ako sú Mikulovka (1192 m.n.m.) či Magura Witovska (1232 m.n.m.) Prebiehate tiež cez dedinku Oravice, kde by ste inak mohli svojej ubitej telesnej schránke dopriať relax v termáloch. No ale dnes teda nie :) Najprudšie zbehy si užijete smerom na Čierny potok, kde to po štrko-ceste občas vyjde aj na fajné podštvorkové tempo.
Výlevy zo Stravy
Doteraz som to nevstrebala, zadrbaná od blata, 😅💩 zoškretý chrbát od bežeckej vesty, do cieľa už celkom na hrane, ale šťastná a najmä vďačná 🤗
Prvýkrát sa niečo takéto podarilo v medzinárodnej konkurencii, večer bude ešte slávnostný ceremoniál so slovenskou vlajkou, tak si to užijeme 🤗🏆
Vyšiel mi takýto krásny narodeninový darček 😍👉🥈 v kategórii,🥉 medzi ženami celkovo.
Priebeh bol asi taký, že sa mi vyplatila trpezlivosť a pravidelné dopĺňanie paliva,🥤🍪 plus zbehy a zosynchronizovanie sa s prírodou, že som sa občas nechala len tak unášať 😊🤗
Vďaka tomu som sa v druhej polke vedela ešte pekne doťahovať 😊🚀, rezervy boli fajn 👌
Aj keď cca 3 km pred koncom som sa prepadla tak hlboko do blata, že som si myslela, že tam ostanem, ale neostala a hecla sa ešte 😁🏃🚀
Na cca 30. km som ešte stíhala zachraňovať zopár bežcov s kŕčami, plus prekecnúť občas so spolubežcami. Myslím, že aj o tomto to je, zostať pri behu ľudský a karma ti to potom pekne vráti 😊
Czech Ultra Trail Tour – u susedov v Bílých Karpatoch
Keď žijete v pohraničnej dedinke Moravské Lieskové, tesne v lone Bielych Karpát, na Veľkej Javorine a Jelenci viete byť aj každý deň. Poznáte tam všetky srnčie cestičky, trafili by ste aj potme. No zatiaľ čo slovenskú stranu máte pobehanú detailne, na detailnejšie spoznávanie tej českej padne vhod aj taký pretek. Čo tak CUTT Bílé Karpaty?
Pestrý pohraničný trailík, kde sa vyžije každý
Bežecký seriál CUTT s rodinnou atmosférou, kde sa chodia socializovať regionálni trailoví bežci, má každoročne trojo pretekov v rozličných lokalitách. Minulý rok boli v pláne okrem Bielych Karpát ešte Hradec nad Moravicí a Zlaté Hory. Naša prihraničná skupinka sa opäť po roku vybrala práve na českú stranu Bielych Karpát, ktorá je tak trochu dosť aj naším bežeckým revírom :) Dátum vyšiel na sviatočný májový pondelok, ktorý by bola škoda nevyužiť na pekný trail. Cez kopce, o ktoré sa spoločne delíme Slováci s Čechmi. Veľkú Javorinu a Jelenec. Na výber boli tri trate – 18 km / 650 m, 28 km / 1300 m a 42 km / 1500 m.
Popíšem vám v skratke tú strednú, na ktorú som sa vybrala rozbiť si nohy a potešiť dušičku. V rámci nej bolo treba vybehnúť na najvyšší vrch Bielych Karpát hneď dvakrát. Krása. Ešteže to potom istili záverečné behy. Škoda, že som to neodhadla s vodou a pred koncom mi začal zvoniť umieráčik v podobe kŕčov. Až kým som nestretla turistov, ktorí ma zachránili. Stačilo pár glgov a bola som späť. Poučka, že treba sa už v máji na dlhé behy zásobiť aj vlastnými tekutinami a nespoliehať sa len na občerstvovačky. Tak ale, čo sa na sebe nenaučíš najlepšie?
Keď jedenkrát na najvyšší bod nestačí
Štart i cieľ všetkých tratí bol v rekreačnom stredisku Vápenky, v katastri obce Nová Lhota. Pri strednej trati najprv vybehnete na Veľkú Javorinu z jednej strany, okolo Holubyho chaty, kde vám prvýkrát dajú dobre napiť a doplniť cukry, potom zídete do obce Květná, kde sa potešíte moravským buchtičkám a tvarohovej či makovej štrúdli na občerstvovačke, aby ste vzápätí znova mali síl škriabať sa tam, odkiaľ ste prišli. Vybehnete poza kúpalisko, ktoré v tomto ročnom období ešte zíva prázdnotou, nasleduje krátka lesná pasáž a potom nekonečná lúka s fajn fatamorgánou. Strašne pekný opúšťací úsek. Odporúčam zažiť. A keď sa vám už zdá, že skončil a prežili ste, pozor, nezabudnite, ešte treba vyjsť do tej istej nadmorskej výšky, kde ste už dnes boli. Veľká Javorina (970 m.n.m.) je najvyšším bodom trate. Zažiť ju len raz by bola len taká klasika. Takto to má od nej ďaleko :)
No a na záver sa môžete tešiť na dobrých 5-6 kilometrov fajného zbehu na rozbitie nôh. Poletíte, čo to pustí až do cieľa. A vo Vápenkách na vás už čaká takýto ňuni perníček.
Výlevy zo Stravy
Dnes prvá žena 🤗🏃🥇 Tretia celkovo aj s mužmi 🥉😊 Otestovaná aj medzi českou konkurenciou 💪
Vypečená, ☀️ ale šťastná 🤩 Kopce prekvapivo išli, mimo dvoch ozaj zdĺhavých opúšťakov s výškovými okolo 100. A potom menšia kríza, keď mi došla na 25. km voda, respektíve som ju nemala od 15. km a zistila som, že cieľ je nie na 27. km, ale na 30. 😂😝🙉 Kŕče do brucha chytené zrovna vtedy, keď som sa tešila na posledné zbehy v podštyrkovom tempe 🚀 Musela som dvakrát stáť, aby ma nedrblo 😂☠️, potom našťastie prišla zachrána v podobe turistov. Stačili dva glgy vody a Monika bola späť. Vďačná 🤗
