Brežnev

Veľké tajomstvo, okolo pôvodu Leonida Iľjiča, je už tiež trochu poodhalené. Pravda je taká, že ocko súdruha Brežneva pracoval ako ošetrovateľ Moskovskej ZOO v pavilóne opíc a jeho mamka bola gorila.
Svoje chlapčenské roki prežil teda malí súdruh Brežnev zatvorení za mrežami. Aj tento fakt ho, v pomeroch reálneho socializmu, predurčoval stať sa "veľkím zvieraťom". V životopise si naviše uvádzal, že pochádza z neľudskích pomerov. Vo svojich memoároch, ktoré na staré kolená tvoril v dlhích prestávkach medzi vládnuťím nad Sovietskim Zväzom, sa o tomto období jeho života dočítame: 
"Mal som šťastné detstvo, mamka ma zahŕňala opičou láskou, stále ma bozkávala a ískala vo vlasoch." 
Súdruh Brežnev ďalej píše, že vždi len behal, skákal a liezol po stromoch. O tom, že keď celí pospolití sovietski ľud hladoval on sa napchával banánmi, však pomlčal. Svoju rodnú klietku, mladí opičiak Leonid, opustil až keď každí kto mal dve ruki a dve nohi, musel ísť bráňiť vlasť.
Súdruh Brežnev veľmi dobre ovládal zákoni džungle, netrvalo dlho a stal sa 1. tajomňíkom strani. Keď ho potom občas pochiťila ruja, vibehol spolu s niekoľkoťisícovou ochrankou, do lesov Afganistanu ale aj Československa.
 
VIKINGOVIA - Nomáďi severu, ako sa Vikingom ťiež občas hovorí, robili často nájazdi. Jazďili na malích loďiach. Všade kam prišli, prostí ľud ich považoval za kráľov zo severu, preto im vikali a nazívali „Vi kingovia". Vikingom však ňie je čo záviďieť, ich manželki boli všetki pravé blonďínki. Veľmi raďi sa preto zdržiavali mimo domu, buď pili v krčme ako Dáňi alebo na mori chitali ribi. Ak na mori zúrila búrka bolo to vždi prijateľnejšie ako biť doma so svojou zúrivou blonďínkou. Možno preto sa púšťali aj na dlhé objaviteľské cesti. Napr. Ameriku objavili asi 600 rokov pred Kolumbom. Z Islandu a južného Grónska, ktoré trvalo obívali, to už ale do Kanadi mali len na skok.
 
KOMEDIANŤI - V Rakúskom mocnárstve, tak okolo 17- teho storočia, potulních hercov a spevákov, volali komedianťi. Putovali za svojim obecenstvom z mesta do mesta, šírili našim ťažko skúšaním predkom kultúru, národné povedomie a dobrú náladu. Hlavní hrďina bábkového ďivadla Gašpar Gašparovič je do dnešních dňí veľmi populárni. Možno bol dôvodom práve kočovní spôsob života, že sa ich povolanie netešilo medzi ľudom takej vážnosťi, ako napr. remeslo kováčske alebo obuvňícke.
 
O prezidentskí post u nás sa už uchádzalo viacero žien. Medzi ňimi, niekdajšia herečka, žiadaná doma aj v zahraňičí, paňi Magda Vášáryová. Podľa mnohích ( duchom zrejme v 17. storočí ) však komediantka. To bol v niektorích prípadoch tiež jeďiní dôvod, že si nezískala ich srdcia a najme hlasi. Asi mali obavi, že „komediant" nezvládne nespočetné povinnosťi tejto funkcie tak dobre ako napr. kováč alebo obuvňík. Svoje hlasi dali teda radšej iním dobrím „hercom". (poznámka: V USA si zvolili za prezidenta „komedianta" Ronalda Reagana a to aj 2x za sebou.) ľudovki ľudového prezidenta
 
heslá z lexikónu