stvorenie sveta
Zem si plávala vesmírom, ako chcela
nebolo na nej nič, len vody bolo veľa.
Keď raz Boh šiel nad tými vodami
nevidel kam stúpa nohami.
I riekol
„Buď svetlo, nech je ako vo dne!"
Pre prácu je svetlo vhodné.
Boh je, zdá sa, veľmi múdri pán
tak začal plniť 7 dňový plán.
Bolo už teda svetlo a bol tieň
bol večer a bolo ráno - prvý deň. „Aj dobrého veľa škodí
rozdelím tieto všetky vody.
Nech je voda na nebi
a nech je voda pre ryby!
Nech ich je plné more a rôzne druhy!"
A bol večer a bolo ráno - deň druhý.
„Na zemi nech je svieža zeleň
nech ju spása, kôň a jeleň!
Kravy a kozy čo majú vemená
na stromoch nech sú plody, listy a semená!"
Ovocie majú radi deti
dobre sa stalo aj v deň tretí.
„Ráno nech vyjde slnko na oblohu!
Celý deň tam musí stáť
až večer môže chodiť spať!
Vtedy nech ľudia rozmýšľajú o Bohu!
V noci však budú svietiť hviezdy
medzi nimi nech mesiac hniezdi!
Celá zem nech sa stále krúti!"
A bol večer a bolo ráno - deň štvrtý.
V ďalší deň Boh, zase dal sa do práce.
„Na lúkach nech behajú zajace
vtáky nech lietajú sem a tam
celá zem bude patriť zvieratám!
A nech ich nie je málo!"
Riekol - i tak sa stalo.
Míňal sa, bežal deň za dňom
bol stvorený už celý svet.
Len človek chýbal v ňom
bez neho ale sveta vlastne niet.
„To najlepšie som si nechal na koniec
vládcu nad nemými stvoreniami.
Verím že nestratí svoju hlavu z pliec
nespadne do vlastnej jamy."
Spraviť človeka, nie je ťažké, ako vieme.
Hospodin stvárnil človeka z prachu zeme.
Vytvoril dielo ktoré nemá obdobu
vymodeloval svoju vlastnú podobu.
Ako muža ho stvoril.
Dal mu um, dal mu reč, aby hovoril.
A bol už 7. deň v poradí
hotové nebesá i celá zem.
„Môj človek si už dáko poradí
ďalej nevládzem."
(námet: Genesis)
