Karikatúry o kráľovských rodoch a vládach sa uverejňujú v niektorých štátoch už pekných pár storočí. Vždy je lepšie ak sa spoločenské napätie a trenice menia radšej na srandu ako na hnev. V zahraničí, niektorí potentáti sami sponzorujú svojho gumáka v televíznej show a aspoň takto ukazujú svetu svoju ľudskú ( aj keď latexovú ) tvár. Pomáha im to zvýšiť obľúbenosť medzi voličmi a dlhšie sa udržať na zradnom politickom trasovisku. U nás je však satiry stále ako šafranu a aj tá nie je vítaná práve s nadšením.
Našťastie si u nás šašov robia politici sami, všelijakými sarkazmom plnými poznámkami a invektívami sa neustále častujú navzájom.
CESTY PÁNA SÚ NEVYSVETLITELNÉ
Od vchodu do budovy úradu, po najbližšiu šachtu mestskej kanalizácie je to len pár desiatok metrov. Pán Tatralalandu čakal len na vhodný okamih. Túto krátku vzdialenosť prekonal svižnou chôdzou za pár sekúnd. Nacvičeným pohybom otvoril poklop a rýchlo zmizol v podzemí. Našťastie si nikto nič nevšimol a keby predsa, prestrojenie za Jánošíka by určite všetkých dokonale zmiatlo. Tento muž, myslí naozaj na všetko!
Nevedno kam všade ho zaviedla spleť chodieb, nikdy sa nedozvieme kadiaľ blúdil, ktorým smerom sa brodil v kalných vodách žumpy mesta. Keď však večer vyliezol o niekoľko blokov ďalej bol zase perfektne oblečený, tentoraz v maske Zorra pomstiteľa.
Celou ulicou sa roztekala jeho omamná mužná vôňa. Ak nerátame členov symfonického orchestra, stál pred tajomnou budovou úplne sám. Len vietor dvíhal z chodníka staré smeti a Zorrov plášť.
Päsťou silne zabúchal na masívne dvere. Hrobové ticho preťali prvé tóny piesne Ó Cangaceiro. Dvere sa so škripotom otvorili. Pána v čiernom privítal osobne Chargé d affaires ( šaržedafér ) Cubánskeho veľvyslanectva.
Po objatiach a zdvorilostných frázach, už pohodlne usadený v hlbokých kreslách, muži spriadali duchaplný rozhovor. Za povinnými informáciami o chorobopise vodcu revolúcie prišlo na rad počasie.
„Raul je iba ľahký vánok na zmiernenie toho neznesiteľného dusna, hurikán z neho nikdy nebude“ povedal presvedčivo hostiteľ a žoviálne ponúkol vzácnu návštevu cigarami. „Sú ušúľané na vlastných stehnách cubánskych žien“ dodal lišiacky.
„Aký jemný tabak, čím to asi tie opálené súdružky lepia dohromady?“ prejavil záujem náš Pán a labužnícky vypúšťal hustý dym, viacerými telesnými otvormi súčasne.
„To je práve to veľké tajomstvo, ktoré robí naše cigary takými jedinečnými“ znela odpoveď. „Môžem snáď prezradiť toľko, že každým lístkom tabaku musia tie korpulentné pracovníčky, konkurencii, symbolicky, vytrieť kocúra.“
Náš Pán, túto reč plnú narážok a dvojzmyslov, samozrejme, okamžite pochopil. Nevdojak sa rozkašlal ...
„Príďte k nám aj častejšie a nabudúce prineste so sebou aj pána Cubiša“ bolo počuť už slová na rozlúčku od predstaviteľa prekrásneho ostrova potápajúceho sa do vĺn bermudského trojuholníka. Pán Tatralalandu vykročil do ulíc nočného veľkomesta v kombinéze Spidermana, úplne zamotaný do vlastnej pavučiny.
|
|
história lapajov
O NÁS A ÚNII
Únia nám píše listy
sú to všetko samé drísty.
Predražené tendre máme
únia si hlavu láme.
Načo sa vždy ozýva
veď ľudu to nechýba.
Všimné, kolky, úplatok
tu je taký poriadok.
Tak to bolo vždy od vekov
od daňových poplatníkov
za poctivé prachy naše
vrchnosť mala opiáše.
