Krátky výber z uvedenej diskusie:
( všetci zúčastnený diskutujúci so zverejnením na blogu súhlasili )
... vieš aké je ťažké pred voľbami sa pridať k tej správnej partaji ...
... politika je tvrdý chleba a hlavne tá "Kvorka" ...
... zatiaľ som celkovo prišiel k záveru, že demokracia asi nie je pre nás veľmi vhodná forma vládnutia a potrebovali by sme radšej dobrého kráľa ...
... Najlepšie sa zatiaľ osvedčilo ak krajinu riadi múdri kráľ. Po toľkých experimentoch s demokraciou by sme si už mali konečne priznať, že na to nemáme. Mali by sme sa radšej len vrátiť k monarchii ...
... Jednoznačne potrebujeme kráľovnú ! Kvôli stabilite krajiny. Zoberme si za vzor takú anglickú monarchiu a jej kráľovnú Alžbetku. Takých Betiek máme na Slovensku habadej, aj tá od Perinbaby sa vrátila . V USA sa vystriedalo 11 prezidentov a ona je stále kráľovnou .. to je sila , však ? ...
No ale dosť bolo diskusie! Proste, na nášho najlepšieho a najmúdrejšieho panovníka som sa potom pozrel trochu bližšie. To čo je v povedomi nášho ľudu ( teda poddaných ) je samozrejme iba legenda. O kráľovi Maťejovi by asi tiež trebalo natočiť film s pracovným názvom "Kráľ Matej, pravdivá história". O dejinách však inokedy. Zostaňme zatial pri rozprávkach a na nich má leví podiel, kráľovský kancelár Galeotto Marzio. To on založil legendu, ktorá u všetkých národov Uhorska zľudovela. Ním spísané príhody o Matejovi aj mne dobre poslúžili. Trochu nižšie o tom prinášam dôkaz, predtým by som si ale ešte chcel zapísť, pár postrehov zo života. Sú od kamaráta Draga a on má u mňa, pred akýmkoľvek kráľom, prednosť.
aforizmy | |
| |
kráľ Matej a Ján Turzo
( námet: pamäte Galeotta Marzia. ) Bavili sa kedysi, veľkomožný mladý
len pitky mali v hlave, hry a ženské vnady.
Prikázania viery, nebrali dosť vážne
panskými synmi, šili iba vášne.
Sám kráľ, rozhodol sa, spraviť koniec výčinom
veď šľachtic, nemôže byť, pohoršenia príčinou.
Mesto Budín, privíta vzácnych hostí
tam sa ten výkvet, celý zmestí.
Zábavkám by sa už chlapi, venovali radi
farári s krížikmi, však vzali ich do parády.
„Vari sme mi svätý!?" ozval sa Turzo Ján
podľa majetku aj úst najväčší, uhorský pán.
„Bez žien ste, presne ako mnísi" takto Matej húta
„vyberte si, kláštor, alebo dáte hlavu do chomúta"!
Rozhodne veru konal muž, ktorí má zásady
náš slávny kráľ Matyáš, z rodu Huňady.
A spanilé panny urodzené, už čakali tam
plný bol vtedy v meste každý chrám.
Zaradom svadby sa konali. Aj Turzo si našiel pár
postavil pred oltár a k životu tvárou v tvár.
Slovanských rečí znalí Turzo, tiež práva a obchodu
nápomocný bol potom štátu aj svojmu národu.
V Benátkach Ján žije teraz, svoje staré časy
s manželkou, stále plnou krásy.
Roku Pána 1497, na dávne časy spomína
Galeotto Marzio, tajomník a priateľ Matyáša Korvína.
Ruiny zašlých čias. foto: Juraji Kováč
o voľbe kráľa Mateja
(námet: maďarská pieseň igricov)
Veľkomožný páni, mieria do Budína
bo slávnemu snemu, udrela hodina.
Všetci sa tam zišli, kráľa si volili
korunu aj 3-krát, do neba hodili.
Koruna aj 3-krát, letí hore v dave
korunu keď spadne, Matej má na hlave.
Hrdinsky on vládol, krivdy už nemá nik
Slovákov a Uhrov, slávny je panovník.
Dobrým kráľom bol on, kvitla Hungária
začala sa pre ňu, krajšia história.
dobrý kráľ
Matej, kráľ náš, nerátal nikdy drobné
slabých chránil, chudobným hádzal groše.
Za jeho vlády bolo dobre
a odvtedy je stále horšie.
neznáme, tajomné kultúry - Maďarsko
Táto kultúra v podstate nie je u nás až tak neznáma ako kultúry iných, susedných krajín. To skôr platí opačne o slovenskej kultúre v Maďarsku. Druhé slovo v názve rubriky „tajomná" však sedí dokonale.
Predstaviť si ako vidí tento svet, príslušník národa s tak odlišnými koreňmi je pre našinca, dosť ťažké. Ak si však niekto myslí, že veď to predsa určite nemôže byť, až také zložité, tak mu samozrejme nebudem brať vieru a ilúzie. S našimi južnými susedmi toho máme pravdaže, spoločné oveľa viac, než iba kráľa Mateja, viac než je rozdielností, viac ako si to na oboch stranách hranice pripúšťame.
Viem, že nie každému sa páči akákoľvek snaha o zblíženie rôznych etník, národov a náboženstiev ale čo už, nie sme všetci rovnaký. Niet na celom svete dvoch úplne identických ľudí, tak ako niet dvoch rovnakých národov. Ak by to tak bolo, potom by žiadne národy vlastne ani neexistovali. Možno sa mýlim ale to, že sme všetci trochu iný je myslím úplne normálne a prirodzené a to, že je to tak je len a len dobre. Rozumný ľudia sa o tom vedia baviť, bez predsudkov.
Čardášová princezná nie je v Maďarsku iba nejaká operetka. Je to jeden z národných symbolov. Napr. ako u nás Kriváň. Je v tom nostalgia za Uhorskom, to iste ale predovšetkým, spomienka na polstoročie pokoja a relatívnej pohody po rakúsko - uhorskom vyrovnaní. V neposlednom rade, tam však ide, predsa len o ten „čárdáš". Kultúrne produkcie, podobného charakteru v súčasnosti preferuje iba staršia generácia. V srdciach mládeže sú už iné veci, Rubikova kocka.
S rodinkou Simpsonovcov to vraj bolo tak, že jeden americký animátor, maďarského pôvodu, Gábor Csupó si spomenul na seriál o Miazgovcoch a vytvoril vo svojom štúdiu niečo podobné. Rodina Miazgovcov z Budapešti, teraz síce nie je až taká slávna, ako tá zo Springfieldu ale tiež prešla celý svet. Seriál o Miazgovcoch zablúdil do mnohých krajín sveta, rovnako ako jeho hlavný hrdinovia v tretej sérii, na dovolenke. Napríklad v Taliansku je to vraj ešte kultovejší seriál, ako v jeho rodnej krajine. V Budapeštianskych štúdiách sa so zahraničnou účasťou, vo veľkom štýle, pripravuje jeho ďalšie pokračovanie. Rodinka sa k nám v budúcom roku vráti v štvrtej sérii pod názvom: „Miazgovci a počítač".
Seriál, zdá sa, vzbudil neutíchajúci záujem aj u nás a jedna súkromná televízia ho v súčasnosti, práve opäť pretáča . Dávať si Miazgovcov do blogu je teda možno nosením „dreva do mora" ( ako to s obľubou hovorieval Julo Satinský, netajaci sa svojimi maďarskými koreňmi ) ale tento kreslený seriál bol prvý krát, vysielaný už dosť dávno, takže mám naň veľmi milé osobné spomienky.
Najkrajšiu maďarskú, populárnu pesničku, mám už uloženú na jednom z predchádzajúcich blogov. V súvislosti s Maďarskom by sa patrilo ešte uviesť aj nejakú clivú, rozvážnu, rozvláčnu, zadumanú melódiu z rómskych ( po maďarsky z „cigánskych" ) sláčikov, hranú do uška. Dnes však, už bola opereta, tak niekedy nabudúce.
