Celú noc váľalo snehu, tak som sa do toho hneď pustil. Cestičky k vonkajším nádržiam a zariadeniam musia byť odpratané. Chodník od kancelárií pekne vyzametaný, po ňom príde vedúci. Vždy sa u nás na prevádzke zastaví keď sa vracia z dispečingu. Nášho vedúceho by ste si určite s nikým nezmýlili. Na prvý pohľad je tu ten najdôležitejší „pracovník", pod pazuchou má zastrčené nejaké papiere. Musia to byť veľmi dôležité dokumenty, nikdy ich nepustí z rúk.
Stačí ho spomenúť a už prichádza. Len tak- tak, že som sa stihol schovať, pod výparník. Je už skoro osem hodín, to už bude iste poriadne naliaty, ledva prepletá nohami. Každý deň tu chodí, ako v delíriu.
To je asi to posledné, po čom túžim - stretnúť sa s ním. A napokon, jeho rituáli už dobre poznám. Vojde na velín, rozopne si vrchný gombík hrubého kabáta a povie:
„Ako tu môžete kuva, vydržať v takom teple, chlapi"
A potom povie:
„Ale vás tu je kuva a zase nič nerobíte. V Japonsku na takejto prevádzke kuva, pracujú len dvaja ľudia. Všetkých vás prepustím kuva, len ma hnevajte."
Keďže mi bolo už vonku zima začal som zo snehu robiť guľu. Práca sa mi darila a o chvíľu som mal už gule dve - ba aj celého snehuliaka.
Oči a ústa som mu povykladal, ako mozaiku, z kamienkov, do jednej snehovej rúčky dal lopatu a do druhej metlu. Chvíľu mi ich postráži. Na sklade kyseliny som si sadol na základ zásobníka. Do tváre mi svietilo vychádzajúce slnko, chrbát zohrievalo 2000 m3 čerstvej kyseliny sírovej. Chvíľku tu vydržím.
Susedná prevádzka je už niekoľko rokov odstavená. Zostala z nej iba hrubá stavba. Cez okrúhle diery po potrubiach si ju obsadili holuby. Majú tam teraz holubník veľký asi ako dve telocvične.
O chvíľku už ale zdá sa môžem ísť do tepla. Vedúci práve odchádza. Pri snehuliakovi sa však zastavil. Jasne som počul ako mu hovorí:
„Len tu stojíš kuva a nič nerobíš. Nehnevaj ma kuva lebo ťa prepustím".
Snehuliak sa ani nepohol, stále sa rovnako usmieval svojimi štrbavými ústami. Vedúci ešte významne pokrútil hlavou, zastrčil si rozpadajúce sa listiny hlbšie pod ruku a potkýnajúc sa, šiel ďalej.
Snehuliak si z neho očividne nerobil ťažkú hlavu. Byť prepustený alebo rozpustený to je mu asi jedno.
Zo strechy susednej budovy vyleteli holuby. Im je tu najlepšie, nemajú žiadne starosti, lietajú si kadiaľ chcú a zvysoka trúsia na šíry svet. Iste aj na vedúceho, rovnako ako celý náš kolektív.
poznámky:
- Všetky deje a skutočnosti uvedené v článku sú vymyslené, podobnosť je čiste náhodná.
- Nedávno na našej prevádzke natáčali, nejaký divný klip:
o vianočnej hviezde
V meste Betlehem
je rok Pána jeden.
Do maštale k večeri
schádzali sa pastieri.
Ľud bol veľká rodina
Mária tam rodila.
Zaplakalo dieťatko
duch svätý je tatko.
Ovce, kozy, kravičky
tie sú jeho sudičky.
Kôň a malý somárik
strážia ho tak ako nik.
Jozef miesto našiel
dieťa šlo do jasieľ.
Nad ním žiara jasná
Mária je krásna.
Napriek hnevu Herodesa
traja králi zjavili sa.
Osvetlený chlapček malý
dostal od nich vzácne dary.
Takto prišiel na svet náš
vykupiteľ - mesiáš.
Narodil sa hospodár
Jesus Christus superstár.
O ňom bola táto reč
pán Boh s nami a zlé preč.
Koncom nášho letopočtu
vzdávame mu stále poctu.
Hosana na výsostiach aj dole
pokoj ľuďom dobrej vôle.
o vianočnej rybe
Vianoce sú, čas nám velí
každý človek trochu verí
že darčeky nosia smelý
traja králi sponad dverí.
Gašpar, Melicher, Baltazár
prišli vedno znova k nám
rozložili svoj bazár
všetko čo chcem, dnes tu mám.
Vonku pekne nasneží
delobuch nás vyplaší
snehuliak preč pobeží
len ryba sa neteší.
