Severná veža v tomto kostole je miestom posledného odpočinku hudobného skladateľa Jozepha Haydna. Kostolom sa niesla jedna z množstva jeho omší, ktoré pre kostol skomponoval a ktorá umocňovala moje dojmy pri návšteve mauzólea. Trochu som sa preniesla do svojho detstva, kedy som navštevovala Ľudovú školu umenia - hru na klavír. K tomu patrili aj hodiny teórie, na ktorých sme sa učili o živote umelcov a ich umeleckých dielach. Medzi mojich obdivovateľov patril aj Jozeph Haydn, ktorý počas tridsiatich rokov robil sluhu, síce vysoko postaveného, ktorý dostával každý deň príkazy. Jeho život „hudobného sluhu" síce znamenal veľa úklonov a leštenia topánok, ale mal i svoje výhody. Celé desaťročia mal publikum pripravené počúvať jeho skladby, k dispozícii vynikajúci orchester a čas rozvíjať svoje hudobné nadanie. Keď sa po smrti kniežaťa Mikuláša I. kapela rozpustila, stal sa vlastným pánom. Roky služby u Esterázyovcov v Eisenstadte mali pre neho veľkú cenu. Pomohli mu stať sa jedným z najoriginálnejších a najvplyvnejších skladateľov svojej doby.
Po tichom rozjímaní sme navštívili malú Kalváriu, Krížovú cestu s drevenými postavami v životnej veľkosti, ktorá sa taktiež nachádza v tomto kostole.
Krížová cesta pokračovala aj vonkaajším priestranstvom pomedzi strechy
Zhora sa naskytli krásne pohľady na okolie
A na záver sme ešte v tom istom kostole navštívili Kaplnku milostí, v ktorej sa práve pripravoval krst.
Cestou z kostola, ako sa patrí, sme sa zastavili na malé občerstvenie v jednej útulnej domácej cukrárni. Oddýchnuté sme pokračovali v prehliadke malebného mestečka. Prešli sme okolo sochy a aj okolo domu v ktorom žil ďalší významný hudobný skladateľ Franz List.
Z interiéru cukrárne
Konečne sme sa dostali k barokovému zámku Esterházyovcov, ktorý patrí k jedným z najkrajších v Rakúsku. Keďže prehliadka zámku je rozdelená na štyri okruhy, z časových a aj finančných dôvodov (jeden okruh stojí 9.- €) sme sa rozhodli iba pre jeden - Skvosty zámku Esterházy, do ktorého patrila aj prehliadka Haydnovej sály s umeleckými freskami a v ktorej sa ešte aj dnes konajú koncerty a Haydnov hudobný festival. V nej boli aj po prvý krát uvedené jeho diela.
Haydnova sála
Očarení krásou interiéru sme pokračovali prehliadkou exteriéru. Dostali sme sa do prekrásneho zámockého parku. Na malý občerstvovací odpočinok sme sa zastavili pri Leopoldinom chráme, ktorý postavil v roku 1806 architekt Moreau. Je okrúhleho tvaru so stĺpmi s inšpiráciou Egypta a nachádza sa nad rybníkom, ktorý nesie jej meno. Vo vnútri je umiestnená socha Leopoldine od talianskeho sochára Antónia Canovu z roku 1805. Pohľady z tohto miesta sme samozrejme do detailu zdokumentovali.
Chrám Leopoldine
Socha "Leopoldine"
Pokračovali sme po lesnej cestičke smerom k Orangerii, ktorá bola v prvej polovici 19. storočia jedným z najväčších a najmodernejších skleníkov v Rakúsku. Palác, záhrady a oranžéria boli osvetlené a tvorili unikátne zázemie pre divadlo a rôzne spoločenské podujatia organizované Esterházyovcami.
Orangéria
Oleandre pripravené na zazimovanie
Ďalšie jazieko s malým vodopádom
Zadnou bránou sme vyšli z rozprávkovej záhrady do ulíc malebného mestečka. Nevynechali sme ani ulicu „Jozeph Haydn Gasse" na ktorej sa nachádza dom, v ktorom Jozeph Haydn žil a pracoval. Od jeho domu na jeden koniec ulice sa naskytá pohľad na zámok, do ktorého chodil koncertovať a na druhý koniec ulice zase na františkánsky kláštor s kostolom, v ktorom sa dnes nachádza diecézne múzeum.
Pohľad od Haydnovho domu na oba konce ulice
Dom, v ktorom žil a pôsobil Jozeph Haydn
zadný vchod do záhrad Františkánsky kostol
Deň sme zakončili nákupmi na ulici Hauptstraße. Okrem množstva obchodov a kaviarničiek sa na tejto ulici nachádza aj budova radnice a Slovenského konzulátu. Po skončení nákupov sme sa pobrali na železničnú stanicu, nastúpili na vlak a šťastne dorazili domov. Bol to veľmi pekný celodenný výlet, počas ktorého sme videli veľa krásnych vecí a zažili jedinečnú atmosféru tohto hudobného mestečka.
Budova konzulátu Slovenskej republiky
Radnica
Kaviarničky
a posledný pohľad ....
