radosť z nájdenej kešky :-)
Ďalší deň sme mali presne rozplánovaný. O desiatej prehliadku zámku a na 14:40 sme mali rezervované vstupenky na prehliadku Punkevnej jaskyne v Moravskom krase. Deň sme začali prehliadkou mesta pri pamätníku Aloisa Jirásku na Jiráskovej ulici. Po ľavej strane sa tiahli múry zámockej záhrady. Po pravej strane sa nachádzalo Regionálne múzeum a na konci Piaristický kostol od ktorého viedlo kryté schodište do susednej ulice Boženy Němcovej a na Toulovcovo námestie s kostolom Rozeslání svatých apoštolů. Prešli sme sa námestím Bedřicha Smetanu okolo Mariánskeho stĺpu až ku kostolu Povýšenia sv. Kríža, vedľa ktorého sa nachádza nenápadný dom č. 182, v ktorom sídli Augustova tlačiareň, ktorej tradícia siaha až do roku 1503.
Alois Jirásek
schodisko z Jiráskovej ulice
vľavo kostol na Touloucovom námestí a vpravo budova Radnice s mestskou vežou
Námestie Bedřicha Smetanu
Kostol povýšenia sv. Kríža
budova tlačiarne Augusta
Za kostolom sme našli vstup do Kláštorných záhrad, na konci ktorých stojí Piaristický kláštor s kostolom. V strede sú umiestnené sochy Olbrama Zoubka.
Piaristický kostol s kláštorom
kostol Povýšenia sv. Kríža
Piaristický kostol a kláštor zpredu
Bolo tu čo obdivovať. Jeden pohľad krajší ako druhý. Blížila sa však desiata hodina, na ktorú sme mali naplánovanú prehliadku zámku. V pokladni sme sa však dozvedeli, že o desiatej to nie je možné, nakoľko každý deň tieto vstupy patria poľským turistom. Najbližší voľný vstup bol o pol jedenástej. Tento čas sme využili na prehliadku zámockej záhrady, v ktorej bola mimochodom ukrytá posledná keška nachádzajúca sa v Litomyšli a samozrejme úspešne nájdená, okolie rodného domu B. Smetanu a bývalého zámockého pivovaru.
vstup do zámku
pokladňa
budova bývalého zámockého pivovaru a rodný dom B. Smetanu
prvé nádvorie
Presne o pol jedenástej sme začali prehliadku v Zámockom divadle z 18. storočia, ktoré patrí medzi európsky unikát. V 18. storočí ho dal vybudovať gróf Jiří Josef z Valdštejna. Zachovali sa v ňom originálne kulisy ktorých autorom je maliar Jozef Platzer.
Zámocké divadlo z 18. storočia
Na poschodí sedávala šľachta
dolu v strede sedeli mešťania a významní ľudia
po stranách sedeli hasiči a služobníctvo, ktoré počas prestávky podávalo občerstvenie
posledné obzretie...
V prehliadke sme pokračovali na prvom poschodí prezretím zámockých izieb. Vo viacerých miestnostiach sa do dnes zachovala cenná rokoková kvetinová maľba a bohatá štuková výzdoba stropov.
Hlavná sála
Modrý salón
v knižnici
prepojenie za sebou radených miestností
Veľká jedáleň
vľavo hracia skrinka, vpravo a dolu izba služobnej
Veľká predsieň s obrazmi vzácnych teplokrvných koní
Po skončení prehliadky interiérov sme spolu s lektorkou vyšli na voľne prístupné originálne otvorené druhé poschodie.
Veľkú pozornosť venovali stavitellia zámku komínom. Každý z nich má inú hlavicu a odlišnú výzdobu.
detail druhého sgrafitového pásu na stene I. nádvoria z bitky Turkov a Dobývanie mesta
Zámocká arkáda
Jiráskovou ulicou sme začali a ňou sme aj skončili prehliadku Litomyšli. Ešte som stihla nazrieť do Piaristického kostola, aby ste videli ako to v ňom vyzerá. Výstup na jeho vežu som už nestihla.
Do 14:00 sme si totiž museli vyzdvihnúť zarezervované vstupenky do Punkevnej jaskyne v Moravskom krase – Skalní mlyn. Stihli sme nielen vyzdvihnúť vstupenky, zakúpiť lístky na vláčik a lanovku ale v hotely Skalní mlyn sa aj dobre naobedovať .
Aby nešlo všetko hladko, preplnený vláčik ktorý nás mal vyviesť ku jaskyni nás pre nedostatok miesta nechal na parkovisku. Trocha nám to dvihlo adrenalín, pretože lístky sme mali presne na hodinu objednané. Iné voľné vstupy už na tento deň neboli. Šofér odišiel so slovami, že „pošle pre nás kolegu“. Len či to stihneme... vŕtalo nám v hlavách. Všetko dobre dopadlo. Stihli sme! Prehliadku sme začali pri sedem stupňovej teplote v Prednom dome. Postupujeme do Zadného domu, v ktorom nás sprievodkyňa upozornila na Ihlu. Šťastie na cestu nám poprial Anjel a dlhou úzkou chodbou sme sa dostali do srdca Moravského krasu – na dno priepasti Macocha.
Predný dom
Zadný dom
Ihla
Anjel
Tunel do Macochy
Privítala nás zahmlená a v tónoch skladby „Aká si mi krásna“ . Tie pocity sa nijako nedajú opísať. Iba prežiť na vlastnej koži. Názov Macocha pochádza z dávnej miestnej povesti, ktorá bola podľa všetkého založená na skutočnej udalosti. Hovorí o istom miestnom dedinčanovi, ktorý ovdovel a opäť sa oženil. Ako to už v povestiach býva, nová pani domu bola síce možno dobrou manželkou, ale synovi svojho muža zlou macochou. Nenávidela vraj dieťa tak veľmi, že ho jedného dňa vylákala do lesa pri priepasti a zhodila ho do nej. Chlapec mal však šťastie - spadol len pár metrov a zachytil sa o borovicu vyrastajúcu zo skalnej steny. Tam ho našiel otec s dedinčanmi a vytiahli ho. Keď si macocha uvedomila, čo urobila, vraj zo skaliska sama skočila. A od tej doby sa priepasti hovorí Macocha.
A vraj keď je nad priepasťou búrka alebo duje vietor, počuť vraj plač mŕtvej macochy...strašidelné..
Pre vysokú hladinu rieky Punkvy sme nemohli v prehliadke pokračovať na lodičkách. Museli sme sa vrátiť skrátenou cestou k východu jaskyne. Tam nás už čakali motorové člny, ktoré nás bezpečne priviezli k „Masarykovmu domu“. Celú cestu sme si museli dávať veľký pozor na naše hlavy, pretože voda bola naozaj vysoko a skaly nás „ošuchovali“ jedna radosť.
Masarykov dom
Nástup do člnov pri Masarykovom dome
Kúsok vyššie od vchodu do jaskyne je novovybudovaná lanovka postavená v roku 1995. Vyviezli sme sa ňou ku chate Macocha, pri ktorej sa nachádza vyhliadkový Horný mostík umiestnený nad dnom priepasti vo výške 138,5 metra. Pohľad do hĺbky bol hypnotizujúci. O niekoľko desiatok metrov nižšie sa nachádzal Dolný mostík, z ktorého sme videli priamo dno Macochy. Práve tam bola turistická výprava a obzerala si macochu z jej dna, ako my predtým.
Horný mostík vybudovaný v roku 1882
Dno priepasti
v strede dolu Dolný mostík vybudovaný v roku 1899
Pohľad z Dolného mostíka
vľavo jaskyňa a vpravo Horný mostík
Rovnako ako sme vyšli, sme aj zišli na parkovisko k hotelu Skalní mlyn. Ešte krátke zastavenie na občerstvenie v podobe kávy, čaju a malinovky, zamávanie vodníkovi na mlynskom kole a odchod na diaľnicu vedúcu až do Trnavy .
Vďaka veľkej popularite tohoto miesta je potrebné si vopred rezervovať vstupenku. Horný a Dolný mostík je celoročne voľne prístupný.
