pohľad z vlaku
Břeclav sme prebicyklovali bez problémov, keďže bolo nedeľné ráno a na cestách minimum áut. Trasa, po ktorej sme sa vybrali viedla okolo Břeclavského zámku, za ktorým sa nachádza lužný park, cez ktorý sme pokračovali až na rázcestie k Janovmu hradu. Ešte pred ním sme však odbočili na malú obhliadku Loveckého zámočku, pri ktorom som bola pred dvanástimi rokmi s priateľkou a mojimi, vtedy ešte malými deťmi. Bol veľmi pekne zrekonštruovaný a ako som sa neskôr dočítala, predaný súkromnému majiteľovi, ktorý sa vzorne o svoj majetok staral.
zámok
značenie a cestička
Lovecký zámoček
vľavo zámoček pred dvanástimi rokmi a vpravo dnes
Vrátili sme sa na rázcestie smerujúce k Janovmu hradu. Most vedúci cez rybník, ktorý nás k nemu mal priviesť, bol však z dôvodu vážneho poškodenia uzavretý. Nasledovala dvojkilometrová obchádzka popri rieke Dyje, ktorá vytvárala krásne prírodné scenérie.
vľavo most pred dvanástimi rokmi, vpravo dnes
Bolo čo obdivovať aj fotiť. Po dlhšej chvíli sme prišli rovno pred hrad. Je to vlastne napodobenina umelej zrúcaniny postavenej na začiatku 19. storočia pre Jána Lichtensteinského. V období poľovačiek sa tu konali hostiny a ulovená zver sa opekala na ohniskách na hradnom nádvorí. Z časových dôvodov sme si hrad nemohli prezrieť, ale zopár fotografií z interiéru, ktoré nafotila moja dcéra o mesiac neskôr pri návšteve tejto pamiatky, vám prikladám. Chvíľu sme sa však zdržali v neďalekom bufete na malé občerstvenie v podobe kávy a doma napečených muffiniek.
Janov hrad
naše bicykle :-)
Lovecká sála, tu sa konali oslavy po poľovačke
v týchto miestnostiach sa stretávali zvlášť muži a zvlášť ženy
občerstvenie v prístave neďaleko hradu
Pokračovali sme k miestu našej ďalšej zastávky, minaretu. Trochu sme si opäť nadišli, lebo sme sa vybrali tak trochu nesprávnym smerom, ale po peknej asfaltovej cestičke a popri voľne pasúcich sa koní sme predsa len k minaretu prišli. Hneď na prvý pohľad bolo vidieť, že prechádza rekonštrukciou. Môj výletový spoločník po 302. schodoch vybehol hore a odtiaľ urobil zopár pekných výhľadových a aj nezvyčajných fotografií.
vľavo minaret pred dvanástimi rokmi a vpravo dnes
pohľad zhora na rozobraté stĺpy z prvej ochodze na minarete, ktoré vytvárali zaujímavé obrazce
hore pohľad z veže pred dvanástimi rokmi, dolu ten istý pohľad dnes... takmer rovnaký
Potom prišlo na rad hľadanie „kešky“, ktorá bola ukrytá v jaskyni pod kolonádovým mostom. Samozrejme úspešne.
hore most pred dvanástimi rokmi a dolu dnes
nájdený "poklad"
Postupne sme sa cez rôzne cestičky a mostíky v parku dostali až k samotnému zámku, ktorý sme si obzreli zo všetkých strán a čo ma najviac potešilo, tak bez lešenia. Bola som tu už niekoľko krát a vždy bola nejaká časť pre rekonštrukciu obstavaná lešením. Ale dnes som sa nevedela vynadívať.
zámok v "novom šate"
Cez chodníček v parku sme prešli k železničnej stanici, ktorá bola postavená v roku 1921 z materiálov vyrábaných v Poštorenskej tehelni špecializovanej na glazovanú keramiku. Tu sme sa napojili na červenú značku a pokračovali v cyklotúre po pamiatkach. Túto trasu som už raz absolvovala. Bolo to pred dvanástimi rokmi, a pešo. Keď som sa doma pohrabala v archíve, bolo čo porovnávať.
cestička k železničnej stanici
železničná stanica
dlažba na nástupišti
Cesta ďalej viedla popri Mlynskom rybníku, kde na druhom brehu bol vidieť zámoček prezývaný Apollonův chrám, míňali sme sa s historickou lokomotívou premávajúcou počas sezóny z Břeclavi do Lednic a náhodou nám padol zrak aj na hniezdo s bocianmi.
v pozadí Apollonuv chrám
historický vláčik
Prešli sme aj okolo empírovej stavby Nový dvůr, ktorú dali Lichtensteinovci postaviť za účelom chovu ušľachtilých kráv. Dnes sa tu chovajú kone. Táto stavba vyzerala rovnako ako pred dvanástimi rokmi.
takto to tu vyzeralo pred dvanástimi rokmi
a takto dnes
vpravo značenie chodníkov, mimochodom veľmi neprehľadné
Toto sa však nedá povedať o „chráme“ Tři grácie. Táto polkruhová stavba prešla kompletnou rekonštrukciou. Na nádvorí je umiestnené súsošie Troch Grácii - gréckych bohýň Athény, Artemidy a Afrodity pred ktorými rastie aj zdeformovaný strom borovice lesnej, ktorý má okolo 120 rokov. Vyžaduje si náročné ošetrenie, nakoľko k jeho deformácii v mladosti prispeli pravdepodobne návaly snehu. Neskôr však aj návštevníci neustálym vyliezaním na kmeň, nakoľko je zo zeme veľmi ľahko dostupný.
neboli sme tu jediní..
nádvorie dnes
a takto to tu vyzeralo pred dvanástimi rokmi
hore borovica vtedy a dolu dnes (tu som sa trošku netrafila, mohla som ísť trochu ďalej a odtiaľ fotiť :-) )
Cez hustý borovicový les a piesčitý terén sme sa dostali k Hubertovej kaplnke, ktorá bola postavená na ceste medzi zámočkom Rendes-vous pri ktorom začínali poľovačky a medzi Janovým hradom, kde končili. Uprostred kaplnky na oltári stojí socha svätého Huberta, patróna poľovníkov.
a opäť jedna spomienková... vľavo vtedy a vpravo dnes (bez zmeny)
Asi pätnásť minút nám trvalo, kým sme prišli k dnešnej poslednej navštívenej pamiatke – loveckému zámočku Rendez-vou, prezývaného aj ako Dianin chrám, nakoľko bol zasvätený bohyni lovu Diane a slúžil k stretávaniu sa panstva pred zahájením poľovačky.
hore chrám dnes a dolu pred dvanástimi rokmi
pohľady na detaily
Už asi od polovice cesty nás sprevádzalo hrmenie, ktoré signalizovalo blížiacu sa búrku. Ale my sme museli ísť ešte zobrať „kešku“ ukrytú 500 metrov od chrámu, čo nám trvalo približne 15 minút. Za ten čas sa búrkové mračno priblížilo a pomaly začalo popŕchať. Do Valtíc to boli necelé dva kilometre a našťastie nám celú cestu „iba“ popŕchalo a vo Valticiach nepršalo vôbec. Ale smerom na Břeclavi, kam sme ešte mali namierené, to nevyzeralo vôbec dobre. A keďže sme prechádzali okolo železničnej stanice a ešte k tomu sme zistili, že o hodinu nám ide do Břeclavi vlak, rozhodli sme sa nezmoknúť! Ja som ešte chcela využiť tento čas navštívením kolonády. Túto, z ďaleka viditeľnú stavbu, imitáciu Glorietty z viedenského Schőnbrunnu, som musela už po tretí krát oželieť. Tentokrát pre blížiacu sa búrku.
A urobila som veľmi dobre. Len čo som dorazila ku staničnému bufetu a objednala si kofolu, za sprievodu hromov a bleskov pršalo celú cestu vlakom až do Břeclavi. A ešte aj keď sme nasadli na hodinu meškajúci rýchlik stále pršalo...
Fotografie: autorka, J. Kuššová
Zdroj: http://www.lednickovalticky-areal.cz/
