Veršami básne Poďakovanie za úrodu od Milana Rúfusa sa v kostole sv. Jána Nepomuckého v Lednici začala slávnosť posvätenia chleba. Avšak ešte pred ňou, prešiel dedinou krojovaný sprievod folklórnych skupín, na čele ktorého sa v koči viezol kráľ s pážatami. Záver sprievodu patril Ledničanom a ostatným účastníkom slávnosti.







Nedalo sa nevšimnúť si vyzdobené ploty a brány príbytkov Ledničanov rôznymi výšivkami a kobercami. Pred niektorými domami dokonca stáli v ľudovom odeve oblečené figuríny, znázorňujúce niekdajší život na dedine. Ako som sa dozvedela od domácich, tento zvyk je už ich dlhoročnou tradíciou počas dožinkových slávností a v tomto roku si navyše pripomínajú 550. výročie udelenia práva kráľovskému mestečku Lednica používať erb, kráľom Matejom Korvínom.








Do kostola sme vstupovali za sprievodu ďakovnej piesne v podaní členov folklórneho súboru, ktorí zároveň priniesli dožinkový veniec a čerstvo upečený chlebík ako symbol slovanskej pohostinnosti. Ten potom slávnostne posvätil tunajší pán farár.








Po skončení obradu sa sprievod presunul do amfiteátra pod hradom, kde sa konal bohatý kultúrny program spojený s rôznymi sprievodnými podujatiami.















Počas podujatia bol verejnosti sprístupnený aj hrad, ktorý bol od nepamäti sídlom lúpežných rytierov. Do vnútornej časti hradu postavenom na strmých bralách sa dá dostať len cez 12 metrov dlhý tunel vysekaný do skaly. Počas výstupu sa nám naskytli krásne pohľady na obec a všimli sme si aj základy zaniknutého kostola z 2. polovice 13. storočia.









V hornom hrade v malej jaskyni dobrovoľníci premietali zaujímavý film o hrade a Bielych Karpatoch. Že sa na hrade pracuje, svedčí aj 26 metrov vysoká veža, ktorá je obstavaná lešením a z ktorej vedie 80 schodov na pozorovateľňu.






Cestou naspäť opäť obdivujeme krásnu prírodu a krajinu pod hradom. Vzduchom sa nesú ľudové piesne, vôňa pečenej klobásy, burčiaku... Ešte raz stretáme kráľa s pážatami a strácame sa v dave oslavujúcich.












Nenápadne odchádzame z kráľovského mestečka Lednica do rovnako kráľovského, avšak o čosi staršieho a väčšieho mestečka Trnava.
Foto: autorka