Tristoročná budova, ktorá pôvodne slúžila ako jezuitský kláštor, dnes predstavuje verejnosti na expozičnej ploche zhruba 1400m2 rozdelenej na tri podlažia informácie o chránenej prírode. Počas uplynulých štyroch rokov prešla kompletnou rekonštrukciou interiéru i exteriéru. Pribudla rozhľadňa, bezbariérový vstup, výťah a všetky expozície boli kompletne vynovené a ozvučené. Média propagovali toto múzeum za unikát a najmodernejšie múzeum na Slovensku. No tak, keďže sú ešte prázdniny, vonku mrazivo, vybrali sme sa prezrieť si toto múzeum na vlastné oči.
Do budovy sme vstupovali po bezbariérovom chodníku, do ktorého boli vtlačené odtlačky nôh rôznych zvierat. Škoda že bolo vonku mínus desať, určite by sme hádali ktorá stopa ktorému zvieraťu patrí. Prehliadku sme začali v suteréne, kde je umiestnená expozícia Kras a jaskyne Slovenska. Celá prehliadka sa niesla zvukmi kvapkajúcej vody ako v skutočnej jaskyni.
Veľmi sme ocenili bezbariérový prístup po celom múzeu. Takto môžu aj vozíčkári vidieť a vďaka zvukovým efektom aj zažiť atmosféru skutočnej jaskyne.
Posledná časť jaskynnej expozície je venovaná činnosti človeka, ktorý oddávna túžil objavovať svet ticha a tmy.
Na konci je možnosť si oddýchnuť pri pozeraní dokumentu o objavovaní jaskýň. Na prvom poschodí pokračujeme prehliadkou expozície Planéta zem, miesto pre život, ktorá začína prezentáciou o vzniku vesmíru a našej planéte.
Nasledujúca miestnosť je plná minerálov. Ich zloženie sme si vypočuli aj hudobne pomocou tlačidiel umiestnených na panely.
Za minerálmi nasleduje ríša rastlín a húb.
Kolekcia roháčov bola nájdená v Mochoveckej jadrovej elektrárni utopených v nádržiach chladiacich veží.
aj tu sa dali počúvať spevy vtáctva
Čo dodať... Vyšperkované do detailu.
Expozícia je obohatená o atrakciu v podobe napodobeniny mäkučkého medvedieho brloha, do ktorého môžete vliezť a vyskúšať si ako sa mu tam žije.
obzretie za výstavou
Tretie poschodie, ktoré vzniklo prerobením podkrovia, tvorí expozícia Človek, hory, NATURA 2000 venovanú vplyvu človeka na prírodu. Oddýchli sme si v napodobnenine Rainerovej útulne, do ktorej sa v skutočnosti ľudia s handicapom nedostanú. Vďaka za túto možnosť. Deti mali ozaj veľký zážitok.
Za zvukových efektov sme si pozreli pílenie stromu, prezreli model úvraťovej železnice, navštívili na salaši baču, včelára a stretli sme aj turistu.
Múzejníci nezabudli ani na históriu lyžovania, súťaženia a poskytovania prvej pomoci pri zraneniach, ktoré sa v našich horách stávali aj v minulosti.
No a nakoniec sme vyšliapali 50 schodov na novučičkú rozhľadňu, z ktorej bolo vidno Vysoké aj Nízke Tatry.
Ešte jeden pohľad do expozície, a odchádzame ....
Čo dodať na záver? V Liptovskom Mikuláši vzniklo skutočne reprezentatívne múzeum na vysokej úrovni. Strávili sme tu viac ako tri hodiny. Domov sme odchádzali s krásnymi zážitkami a fotografiami o ktoré som sa teraz s vami podelila.
Foto: autorka, Jana Kuššová
