Nechápavo urobil všetky úkony ktoré som mu prikázala, ja som si medzitým pozisťovala spojenia do tejto malebnej záhoráckej dedinky a o dve hodiny sme sa už prechádzali po Kuchyni. Prvou zastávkou bola uvítacia tabuľa obce s vyobrazenou postavou sv. Mikuláša, ktorý je jej patrónom a je mu zasvätený aj kostol.
Pokračovali sme popri škole smerom k hrádzi vodnej nádrže, ktorá tiež nesie názov Kuchyňa až sme sa dostali k autokempingu Karpaty - Camping Park Karpaty Kuchyňa. Práve tu sa totiž začína Kuchynský náučný chodník – Bobria hrádza, ktorý otvorili minulý rok.
Chodník vedie väčšou časťou cez les, v ktorom sú rozmiestnené informačné tabule, ktoré deťom vtipne približujú, aké zvieratká tu žijú a pri troche šťastia ich môžu aj uvidieť. My sme mali šťastie akurát tak na divú kačicu a labuť. Ale žije tu aj potápka veľká, kormorán, rybárik riečny, chochlačka vrkočatá aj sivá a samozrejme bobry.
Prišli sme k mostu vedúceho ponad potok, v ktorom našla príjemné osvieženie nielen naša maltezáčka Tally, ale aj my. A tu bolo krásne vidieť prácu bobrov.
Vrátili sme sa späť na most a cesta už neviedla po lesnom chodníku, ale pokračovala po drevených latách ktoré po stranách lemovala trstina a iné vodné rastliny. Nevedeli sme, čo máme skôr obdivovať. Či sa pozerať vpravo alebo vľavo, za seba, pred seba .... Všade nádherná scenéria. Najkrajšia však na nás ešte len čakala.
Most nad jazerom. Aj takto ba sa dala pomenovať časť náučného chodníka, ktorý pokračoval ešte asi 300 metrov priamo nad vodou. Cestou po moste nás sprevádzala labuť, ktorá sa k nám pridala ešte aj na brehu a asi prvý krát som pocítila rešpekt pred týmto stvorením. Či už to bola naša maltezáčka, alebo hlad, čo ju vyprovokoval k útoku, nevieme. Ale veľmi rýchlo sme sa odpratali k ďalšej lavičke. A možno to bolo jej teritórium, kto vie. Ešte dlho sa tam motala, ale my sme ju už nezaujímali. Mohli sme si spokojne vychutnávať krásu krajiny. A veru, keby sme zostali pri tej prvej lavičke, nemali by sme až taký výhľad. Nakoniec, vďaka ti, labuť.
Počasie bolo ukážkové, ako stvorené na taký malý piknik. Vytiahli sme všetko čo sme mali, najedli sa, napili, oddýchli si a pobrali sa domov so slovami: „Teda krstná, nie je Kuchyňa ako kuchyňa. V tejto sa mi páčilo. Tu ani riad nemusím umývať!“
Fotografie: autorka
