Ich vôňa sa po celé leto niesla našou záhradou a rozdávali sme ju aj susedom. Spomínam si, že keď som ako dieťa chodievala s rodičmi k starej mame, tak obľúbená skratka viedla cez Ružový park. Čo Ružový park, to Ružový park, stretneme sa v Ružovom parku... Nechápala som, prečo sa park volá Ružový, keď v ňom nebola ani jedna ruža. Za ružový park som vtedy považovala našu záhradu. Dnes už mám dilemu samozrejme vyriešenú a spomínaný Ružový park opäť prekvitá ružami. V našej záhrade ešte zostalo zopár odrôd ruží, ale ich vôňu cítim už iba keď sa k nim prikloním.
Za príjemnou vôňou týchto kvetov som sa vybrala do Badenu, kúpeľného mestečka neďaleko Viedne, ktoré bolo kedysi aj letným sídlom Habsburgovcov. V parku Doblhoffe, na mieste pôvodného vodného zámku Weikersdorf sa nachádza Rozárium založené v 60. rokoch minulého storočia. Dnes sa tu pestuje okolo 600 odrôd ruží a vysadených je tu viac ako 30 000 kríkov. Toľko krásnej vône a kvetov pokope. Bol to zážitok. Ale ešte predtým sme mali niekoľko zastávok. Boli po ceste, tak prečo si ich neobzrieť. Prvou bol blší trh, ktorý sa konal na námestí Josefplatz. Museli sme sa zastaviť. Bol jednoducho po ceste a nedal sa obísť. Bolo tu veľa krásnych a zaujímavých vecí. Tu sme dokonca zistili, že do Badenu sa dá prísť nielen vlakom a autobusom. Ale aj električkou od viedenskej Opery.
Prešli sme pešou zónou a cez Zelený trh, na ktorom sa dalo kúpiť čerstvé ovocie a zelenina, posedieť si pri kávičke, či ochutnať rôzne špeciality až k turistickému informačnému centru. Tu sme vyfasovali sprievodcu v slovenskom jazyku, ktorý nás doviedol presne tam, kam sme chceli. Nazreli sme do dvora bývalej mestskej nemocnice pre chudobných Bürgerspital v ktorej sa nachádza Kaplnka sv. Anny a medzi domami preteká riečka Mühlbach. Také malé Benátky. Dnes tento objekt slúži ako obytný dom.
V okne jedného z domov na ulici Gutenbrunner strasse nám mávali tieto tri postavičky. Určite uhádnete ako sa volajú. Bolo to milé.
V uličke bolo ešte niekoľko umeleckých obchodíkov, kaviarničky a pizzeria. No a na konci bol vstup do ružovej záhrady, v ktorej sme pobudli niekoľko hodín. A bolo veru čo obdivovať.
Nachádza sa tu aj pamätník venovaný Rudolfovi Geschwindovi (* 29. august 1829,Hředle v Čechách, vtedajšie Rakúske cisárstvo, dnes Česko – † 30. august 1910 Krupina, vtedajšie Rakúsko-Uhorsko, dnes Slovensko), svetoznámemu šľachtiteľovi ruží. Študoval na Lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici a dodnes ostal najvýznamnejším šľachtiteľom ruží na Slovensku a jedným z najrešpektovanejších v Strednej Európe. Ako záhradník a šľachtiteľ preslávil mesto Krupina a región Hontu. Veľkú zásluhu na zachovaní veľkej časti zbierky Geschwindových ruží mala grófka Mária Henrieta Choteková z Dolnej Krupej, ktorá kúpila a pestovala výpestky z jeho pozostalosti v Krupine. Ďalšia časť jeho výpestkov sa nachádza práve v tomto krásnom rozáriu. Jeho ruže sú tu zhromaždené v ucelených partiách. Po oboch stranách pamätníka je vysadená ruža Gruss an Teplitz a za pamätníkom mohutné kry Nordlandrose II.
Na záver sa prejdite fotografiami po tejto ružovej záhrade. A ak vás navnadia a budete chcieť ruže aj cítiť, vyberte sa sem. Ešte také dva týždne budú kvitnúť. A ak to nestihnete, nevadí. O rok budú v plnom kvete zas. A ten rok ubehne ako voda....
Fotografie: autorka
Zdroj: http://www.arboretum.sav.sk/sk/aktuality/rudolf-geschwind-1829-1910/
