Cestovali sme vlakom a krajina spoza okien bola zahalená do hmly. Vyzeralo to na sychravý deň. Ale čím viac sme sa blížili k bývalému kúpeľnému mestečku Rožnov, sa obloha začala pomaly roztvárať a meniť na krásnu bledomodrú farbu. Po vystúpení z vlaku sme si pripadali ako v rozprávke.
Chodník zo stanice viedol kúpeľným parkom, po ktorom sa v minulosti prechádzali kúpeľní hostia s pohárom žinčice v ruke, dovezenej z neďalekých hôr a zhlboka dýchali vlhký ranný vzduch. Na konci tohto parku sa nachádza areál Valašského múzea v prírode, ktorý je rozdelený na štyri časti. Drevené mestečko, Mlynská dolina, Valašská dedina a Pustovne. Hlavný program v podobe jarmoku sa konal v Drevenom mestečku. Keďže sem okrem nás smerovala ďalšia tisícka ľudí, rozhodli sme sa, že navštívime najskôr Valašskú dedinu. Ale ani tam nás neminulo asi tridsať minútové státie v rade na vstupenky.
altánok v parku
rada na vstupenky
Prvou zastávkou bol dom z roku 1812. Privítali nás v ňom ženy spriadajúce vlnu na kolovrate a rezbár vyrezávajúcí betlehem.
Pokračovali sme hore dedinou. Cestou sme stretli Mikuláša, čertov aj Troch kráľov.
Nakukli sme do Šturalovej chalupy z Velkých Karlovic, v ktorej sa piekli vianočné oplátky a mohli sme si tu vyskúšať vianočné čarovanie výrobou plávajúcich lodičiek z orechových škrupiniek, ktoré nám potom odpovedali na otázku, ktorú sme formulovali pri zapálení svojich sviečok.
lodička sa neodlepila od kraja, čo znamená, že nasledujúci rok bude rovnaký ako tento
(dnes už môžem porovnať, som rovnako chudobná ako minulý rok :-) )
Zohriati a aj vysmiati sme pokračovali hore dedinou. Míňali sme zvonicu z Lužnej, ktorá kedysi ohlasovala príchod nového dňa, úmrtie v dedine, požiar alebo inú pohromu. Na kopci zase stála baroková kaplnka z Valašskej Bystřice z 18. storočia.
Bolo čo obdivovať. Inovať na stromoch dodávala krajine ešte vianočnejšiu atmosféru. Vošli sme na chvíľu aj do školy z Velkých Karlovic, v ktorej práve prebiehala hodina čítania.
neposlušná staršia žiačka kľačí, pretože na hodine vyrušovala
Prechádzali sme sa Valašskou dedinou, opäť sme videli Mikuláša, čerta, nakukli sme aj do hospodárskych dvorov v ktorých chovali prasatá, kravy, husi aj morky a nakoniec sme sa zastavili ešte v domčeku z Nového Hrozenkova. Tu sa piekli a zdobili medovníky. Samozrejme sme ochutnali a gazdiné patrične pochválili.
veterný mlyn z Kladník, doteraz plne funkčný
chalupa z Nového Hrozenkova
Čas nám neúprosne bežal. Museli sme sa s Valašskou dedinou rozlúčiť keďže sme chceli ešte ísť na jarmok do Dreveného mestečka. Bolo tu veľmi veľa remeselníkov a stánkov s občerstvením. V kostole sv. Anny práve prebiehal jeden z množstva koncertov naplánovaných na tento deň. Pomedzi jarmočníkov pobehoval Mikuláš s anjelom, Lucie, čerti, smrtky a rôzne iné masky. Keď sme sa nabažili jarmočnej atmosféry, pokúpili aj zopár suvenírov, nastal čas oddýchnuť si a dať si čo to pod zub. V Hostinci u Vašků bolo síce plno, ale našli sa tam dve miestečka pre jarmočníkov zo Slovenska. Výborne sme si pochutili na guláši z diviny a knedliach plnených údeným mäsom s kapustou a slaninou.
koncert v kostole sv. Anny
kostol sv. Anny
v Hostinci u Vašků
Takto pekne sme prežili minuloročnú druhú adventnú sobotu. Ako som tak listovala na webovej stránke Valašského múzea v prírode, zistila som že v tomto roku sa Vianočný jarmok koná 13. decembra 2014. A na záver, okrem tohto dátumu som tam našla aj veľmi peknú myšlienku zakladateľa Valašského múzea v prírode Bohumíra Jaroňka, ktorú vyslovil v roku 1932:
„Tance, lidové obřadnosti, veselí a hra nedají se však v museích uschovat. Žijí jen, jsou-li zatančeny a znovu prožity. Proto se na nádvoří musejní vědou zbudované dědiny periodicky rozvíří jako součást musea radostný projev národní písně a jiných zvyků lidu našeho, vše zpestřeno pravými valašskými kroji.“
Fotografie: autorka
http://www.vmp.cz/
