Medzi hotelom a bývalou fabrikou na výrobu vranovskej kameniny viedla úzka asfaltová cestička, ktorá končila pri Základnej škole a zároveň na začiatku lesoparku. Tu sme sa napojili na modrú turistickú značku a mierne stúpajúcim lesným chodníkom sme prišli až k samotnému zámku.
Základná škola
pohľad z lesnej cestičky na kostol Nanebovzatia Panny Márie
a sme hore
Cesta lesom nám trvala asi tak pätnásť minút. Postupne sme prešli na prvé nádvorie, ktoré tvorili stredoveké budovy. Tu sme si zakúpili vstupenky a o desať minút sme už boli účastníkmi prehliadky tohto zámku, ktorého poslednými majiteľmi boli členovia meštianskeho rodu Mniszek a Stadnický. Prehliadka sa začína na druhom nádvorí, prezývanom aj ako Čestný dvor. Nachádza sa tu baroková fontána, palmy a vyhliadková terasa, odkiaľ je krásny pohľad na mestečko a okolie.
vstup na prvé nádvorie
prvé nádvorie
vľavo vstup do druhého nádvoria, vpravo pohľad do záhrady
druhé nádvorie
pohľad na mestečko
Prvou miestnosťou ktorú sme navštívili bola Sála predkov z ktorej sme na chvíľu vyšli na terasu. Odtiaľ boli vidieť zrúcaniny pôvodného hradu postaveného na tejto skale už v 11. storočí a Mnizskuv kríž, ktorý dala postaviť v roku 1847 majiteľka zámku Helena Mnizsková, rodená Lubomirská na počesť svojho zosnulého manžela Stanislava na mieste, na ktoré rád chodieval.
sála predkov
vľavo pohľad na starý hrad, vpravo pohľad na Mniszkuv kríž
Prehliadka pokračovala cez vstupnú sálu do spálne Márie Anny Pignatelli, odtiaľ do veľkej jedálne, spoločenského salónu, modrého salónu, oddychového priestoru po kúpeli, do kúpeľne, výšivkovej miestnosti a orientálny salón. Cez chodbu sme sa presunuli do ďalších zámockých priestorov – salónov, ktoré zakončovala tzv. malá jedáleň.
Posledná časť patrila hlavne Stanislavovi Mniszkovi. Prvou miestnosťou bol pánsky salón, potom nasledovali švajčiarske izby, obrazáreň, pracovňa a knižnica.
obrazáreň
Dreveným točitým schodiskom sme zišli na nádvorie a na lavičke medzi palmami sme chvíľu oddychovali. Pokračovali sme prehliadkou nádvorí, zámockej kaplnky Najsvätejšej Trojice, okrasnej záhrady a výstavou „Európska kamenina“ umiestnenou v koniarni, ktorá sa nachádza hneď oproti zámku.
bývalé stajne
mne sa veľmi páčil tento detský riad
Tou istou cestičkou cez lesopark sme sa vrátili do Vranova. O pár minút nám prišiel autobus, s ktorým sme sa odviezli do Znojma. Vystúpili sme pri Mestských kúpeľoch a naše kroky smerovali k pamiatkam mesta. Prešli sme bránou Pivovaru Hostan, ktorý sa nachádza v historickom centre ako predhradie Znojemského hradu. Na konci pivovaru, v areáli přemyslovského hradu stojí Rotunda sv. Kataríny. Je tu vybudovaná vyhliadková terasa, z ktorej je pekný pohľad na rieku Dyje a na široké okolie.
Odtiaľ sme prešli do kostola sv. Mikuláša na malé duchovné zastavenie a na vyhliadkovú ochodzu kaplnky sv. Václava, odkiaľ bol nevšedný pohľad na rieku Dyje a staré mesto.
Starými uličkami sme sa dostali k Radničnej veži, ktorá je považovaná za symbol mesta Znojmo. Obloha signalizovala blížiacu sa búrku, hodiny ukazovali blížiaci sa čas odchodu nášho vlaku do Břeclavi (17:00) a tak nám nezostávalo nič iné, len prejsť Masarykovým námestím, ktoré mimochodom pokazila stavba Obchodného domu z čias socializmu, ku vlakovej stanici.
Pravdepodobne silná búrka polámala stromy a práve jeden z nich sa stal nečakanou prekážkou pre náš vlak, ktorému prišli na pomoc hasiči až z Brna. Po odstránení haluzí z koľajníc a sto minútovej prestávke, ktorú si väčšina cestujúcich krátila popíjaním rôznych druhov vín zakúpených na vinobraní, sme nakoniec šťastne docestovali do Břeclavi a odtiaľ do Trnavy. Avšak nie o pol deviatej, ako sme mali v pláne, ale presne o polnoci!
