Cesta vlakom z Bratislavy nám trvala 2,5 hodiny a za spiatočný lístok sme zaplatili 17,50.- €. Vystúpili sme na najväčšej železničnej stanici v Budapešti - Budapest Keleti pályaudvar, ktorá bola postavená v rokoch 1881 – 1884.
Boli sme tri a predavačka v informačnej kancelárii usúdila že tvoríme skupinu a tak nám za 3100 Ft predala skupinový 24-hodinový cestovný lístok, ktorý platil na všetku mestskú dopravu. Cestovanie krížom krážom po Budapešti sa mohlo začať. Autobusom č. 30 sme sa doviezli k Mestskému parku, v ktorom sa nachádza zámok Vajdahunyad, pôvodne postavený ako kulisa z dreva a látok k mileniárnym oslavám Maďarska v roku 1896. Nikdy nebol skutočným šľachtickým sídlom. Maďari si však túto stavbu natoľko zamilovali, že ju napokon postavili z trvácneho materiálu. Cieľom bolo ukázať krásnu a dlhú históriu prostredníctvom architektonických skvostov.
Najstaršiu časť hradu predstavuje románsky štýl v podobe kostolíka z obce Ják. Pre veľkosť pôvodnej baziliky bola skopírovaná iba brána. V kaplnke sa konajú náboženské obrady ako svadby, sobáše a krsty.
Maďarskú gotiku predstavuje replika hradu patriaceho rodine Hunyadi, v ktorom John Hunyadi mučil Turkov alebo iných nepriateľov. Túto časť sme si žiaľ prezrieť nestihli .
Obdobie baroka predstavuje replika rakúskych palácov z čias rakúsko – uhorskej ríše.
Od roku 1897 patrí budova Maďarskému poľnohospodárskemu múzeu, ktoré sa radí medzi najväčšie múzeá svojho druhu v Európe http://www.mezogazdasagimuzeum.hu/index.php. Pred vchodom sa nachádza “Anonymova socha (The Anonymous Statue)”. Je veľmi zvláštna. Ide o sochu chlapíka, ktorý sedí medzi stromami a akoby nenápadne sleduje okolie.
interiér a výstavy v múzeu
Keď sme chceli vidieť ešte niečo viac z Budapešti, museli sme sa pobrať ďalej. Prešli sme cez Námestie Hrdinov v strede ktorého stojí víťazný stĺp, nachádza sa tu aj budova Múzea výtvarných umení – Szépművészeti ktorá vystavuje krásne, cenné diela starých majstrov. Neďaleko tohto námestia sa nachádza vchod do metra, ktoré bolo postavené ako prvé na európskej pevnine.
Pôvodne sme mali v pláne doviesť sa metrom na konečnú a odtiaľ sa poprechádzať po budapeštianskych uliciach. Ale z časových dôvodov sme tento plán vynechali, prestúpili na červené metro a popod Dunaj sa dostali na druhú stranu Budapešti, kedysi prezývanej Budín. Vystúpili sme na stanici Batthyány tér a odtiaľ impozantným schodiskom vyšliapali k Rybárskej bašte postavenej v rokoch 1899 až 1905. Oproti sa nachádza Matyášov kostol v ktorom boli korunovaní poslední maďarskí králi. Žiaľ, keďže bola sobota a ešte k tomu popoludnie, kostol bol zatvorený, nakoľko sa v ňom konali sobášne obrady pekne jeden za druhým.
trochu atmosféry
Kombinácia autobus – metro nás doviezla naspäť do Pešti. Vystúpili sme na stanici Kossuth Lajos tér. Rovno pred budovou Parlamentu – Országház postavenou v rozmedzí rokov 1884 – 1904. Na stavbe sa podieľali aj slovenskí murári a majstri, hlavne z Liptova.
Dunajské korzo nachádzajúce sa medzi Alžbetiným a Reťazovým mostom je ako stvorené na prechádzku. My sme si tú našu o čosi predĺžili. Vybrali sme sa pešo už od budovy Parlamentu. Cestou sme sa zastavili pri vystavených topánkach venovaných pamiatke zastrelených Židov na brehu rieky Dunaj. Fašisti tu ľudí zoradili vedľa seba, zviazali reťazami, prinútili ich vyzuť si topánky a použili iba jeden výstrel. Prvý mŕtvy človek padal do vody a ostatných potiahol reťazou ku dnu. Týmto spôsobom tu zomrelo okolo 10 tisíc ľudí.
Prešli sme cez Alžbetin most a boli sme na korze plnom reštaurácií, kaviarní a cukrární. Samozrejme sme jednu vyskúšali. Občerstvenie na záver výletu padlo veľmi dobre. Premávajúce žlté historické električky nám pripomínali starú Budapešť.
Nakoniec sme predsa ešte nakukli do Váci utca (Vacovská ulica), ktorá patrí medzi najznámejšie ulice mesta. Nachádza sa tu veľa reštaurácii a značkových obchodov. A hlavne, stanica metra ktorým sme sa presunuli na železničnú stanicu.
Mlčky sme prešli okolo čakajúcich imigrantov, nasadli do vlaku a šťastne sa vrátili domov.
Fotografie: autorka
