Môj manžel chcel urobiť pekné zábery západu slnka zo strešnej terasy hotela. Terasa nebola prístupná pre hostí, bola uzamknutá, napriek tomu mal šťastie. Otvoril mu ju hotelový údržbár Ahmed a tiež (ako sa neskôr ukázalo) príležitostný fotograf. Ochotne mu poukazoval, z ktorej strany je najkrajší výhľad, pomohol mu urobiť nejaké zábery a navyše vďaka jeho zhovorčivosti (v angličtine) sa manžel kadečo podozvedal. Tak takúto ochotu treba fakt oceniť! Vybral teda z vrecka 5 egyptských libier a pri odchode sa mu poďakoval za spoluprácu. Ahmed bakšiš prijal a pozval manžela aj so mnou na druhý deň na kávu do Hurghady. Vraj nám ukáže lacné obchody, zjedná lepšie ceny...
Na izbe manžel siahne do vrecka a vraj „aha 5 libier, veď som ich dal Ahmedovi, kde sa tu vzali?“. Zrazu sa mu rozjasnilo! Vo vrecku mal okrem 5 libier aj 10 Euro a tie omylom padli na bakšišné.
Na druhý deň nás Ahmed vyzdvihol autom spred hotela v dohodnutý čas. Skutočne splnil svoj sľub, povodil nás po obchodoch, pozval na kávu do kaviarne. Podotýkam, všetko hradil on. Po káve nám zrejme chcel ukázať národné nápoje, takže mi postupne objednal citrónový nápoj, mixované mango a ibištekový nápoj. Bolo to fakt výborné, ale aj sýte. Nechcela som ho uraziť, tak som to všetko s poďakovaním a pochvalou vypila. Cestou do hotela nám daroval balíček arabskej kávy a granulky na výrobu ibištekového nápoja. Bol naozaj milý, veľa sme sa dozvedeli o jeho rodine, práci, priateľoch, viere, zvykoch.... Čo sa so mnou z tých nápojov robilo (našťastie až po príchode na izbu) radšej veľmi rozvádzať nebudem. Ešte dobre, že sme mali arabský všeliek na zažívacie ťažkosti Antinal.
Poučenie: Mýliť sa je ľudské a niekedy máme z omylu aj celkom zábavné zážitky, ktoré by sme určite nemali, keby sme boli dokonalí.
