Biblia patrí do zátvorky, do fenomenologickej zátvorky. Epoché je kúra Biblie, úmyselne zabudnúť na jej existenciu a zas a znova ju objavovať ako Novú Zem. Je ľahostajné, či pre objaviteľa ide o zem Zjavenú, Zasľúbenú či iba zaujímavú. Moderná pandémia textu dala Dobrej knihe ranu pod pás.
Netvrdím však, že je možné čítať Bibliu ako Harryho Pottera:
1.Je nutný pomocný výklad, ktorý skvelou formou nahrádza napríklad Český rozhlas v Audiovýklade biblie. Je voľne dostupný na http://www.rozhlas.cz/nabozenstvi/bible.
2.Je nutné pomalé tempo, ktoré je skvelou formou dosiahnuteľné benediktínskou metódou čítania Lectio divina, ktoré približuje kňaz Jozef Jančovič na http://kvp.rimkat.sk/view.php?cisloclanku=2006121203.
Ale stačí sa držať aj Nietzscheho rady z úvodu Ranných červánok (Svitanie, 1886, môj preklad, ehm, z anglického prekladu-) a tak ako k jeho textu, ak do Biblie sa ponárať filologicky:
Prečo však by sme mali hrmotne vyhlasovať svoju príslušnosť či to aký je obsah našich snov alebo prezrádzať, na aké terč mieri naša nenávisť? Podívajme sa nato pokojnejšie a múdrejšie; z väčších diaľok a výšok. Podniknime toto vyhlásenie, ale tak ako medzi svojimi, takmer šepotom mimo tušenie sveta a rýchleho mletia jeho úst. Áno, predovšetkým, hovorme pomaly. Tento úvod prichádza neskoro, nie však prineskoro: päť či šiesť rokov je neškodných. Takáto kniha a takýto problém nesmie prenikať náhlosť; okrem toho, sme bytosti „lento“, autor i jeho kniha. Nestal som sa filológom zbytočne – a možno som ním ešte stále v podobe učiteľa pomalého čítania. Spomaľuje sa dokonca i moja tvorba. Momentálne to nie je len vec zvyku. Je mi rozkošov písať výlučne tak, aby som priviedol do zúrivosti každého, kto „nemá čas“. Pretože filológia vo svojej starobylej úctyhodnosti vyžaduje od jej oddaných predovšetkým jedno – ústup, stíšenie a spomalenie – zlatníkovo umenie koncentrácie aplikované na jazyk: umenie pomalej precíznosti, ktoré je ničotnosťou, ak nie je v tempe „lento“. Práve z tohto dôvodu je filológia potrebnejšia než kedykoľvek predtým; práve z tohto dôvodu dosahuje dnes, vo „veku makania“, filológia vrchol svojej atrakcie a podnetnosti: žijeme predsa vo „veku výkonu“, nadmerného zhonu a zvládania. Filológia snáď nezvláda svoje úlohy tak chytro: učí ako sa správne číta: pomaly, hlboko, v strehu, s rozvahou a s rozpálenou mysľou, ktorej dvere a okná sú dokorán, s jemnosťou v prstoch a očiach...moji trpezliví priatelia, táto kniha sa líška iba perfektným čitateľom a filolófom: drž sa na uzde pri svojom čítaní!
PavolK
