Možno preto, že ich majstrovsky prehĺbil. Predsa len sa jeho posledný (a najvydarenejší) film Wrestler ponára do subkultúry, ktorá je "pop". V kontraste k americkej ľudovej zábave wrestlingu sa Čierna labuť pohybuje v "top" subkultúre. Predstavuje tradičné európske aristokratické millieu baletu. Oproti gitarám Guns'n'Roses znejú sláky Čajkovského - aj keď sa o pôsobivý soundtrack opäť a opäť a opäť postaral Clint Mansell. A oproti Wrestlerovmu portrétu maskulinity 80. rokov na čele s Mickey Rourkom je tu portrét ženskosti, ktorá tancuje na špičkách, a áno, Natalie Portman je tu opäť snímaná z intímnej vzdialenosti (vzpomeň na "Na Dotyk" od Mike-a Nicholsa).
Portman hrá hlavnú protagonistku Ninu Sayers, ktorej bola pridelená hlavná úloha Labutej kráľovnej v Čajkovského Labuťom jazere. Musí teda stelesniť dve role. Bielu, nepoškvrnenú pannu a zároveň jej čierny, extatický protiklad. Príbeh filmu začína jej snom. Nina sníva o triumfe na javisku v tomto balete baletov, sníva a z pozadia ju zdrapí démon. Toto snové predznamenanie sa vinie celou zápletkou. Skvelá kamera imitujuje tanečné kreácie baletu. Krúži tak, že ťa vsiakne Ťa do piruet, drží Ťa v intímnej sfére 15-20 cm od chvejivej pokožky Niny Sayers, sprostredkuje utrpenie existencie na špičkách.
Konfliktom Niny Sayers je jej absolútna technická virtuozita a nulová spontaneita. Akoby to vedela, chcela a chýbala jej schopnosť radosti z tanca. Tým sa prenáša konflikt bieleho a čierneho sveta z motívu "Jazera" priamo do jej duševného sveta. Jednoduchú čiernobielu polaritu (brilantne vizualizovaná kostýmami) doplňujú ďalší protagonisti. Manická matka a klaustrofobický apartmán sú takpovediac obtiahnuté bielym súknom. A práve odtiaľ chce Ninu vytrhnúť jej francúzsky šéf Thomas Leroy (Vincent Cassel) a živelná konkurentka Lily (Mila Kunis).
Priznám sa Ti, že som nevidel "Red Shoes" (1948), čo je film, ktorý je podľa všetkého kľúčom ku kontextovému podložiu Aronofského Čiernej labute. Režisér ale neprekročil línie svojho tieňa. Prehĺbil ich. A napriek všetkým hororovým prvkom tejto drámy do nej vložil omamujúcu dávku optimizmu o moci umenia. Be excited, be be excited, skandovalo sa v Requiem pre sen. Ok, ale škoda, že nie sme surprised.
Black Swan
Fox Searchlight Pictures, December 2010
Réžia: Darren Aronofsky (1969-)
Scenár: Mark Heyman, Andres Heinz, John McLaughin
Hudba: Clint Mansell (1963-)
Dvorný skladateľ Aronofského filmov.
Hudka k "Pí" je jeho debut v sfére filmu, melódia "Večné svetlo" z Requiem pre sen je jeho hitovkou.
Hrajú: Natalie Portman (1981-) & Vincent Cassel (1966-) & Mila Kunis (1983-) & Barbara Hershey (1948-)
