Jezuiti majú - po správnosti - španielskeho generála. Adolfo Nicolás sa v rozhovore s Oskarom Wermeterom pochválil, že ho cesty oslobodili z nadvlády prvých dojmov. Nicolás, potom čo videl krajiny Ázie a prešiel Zimbabwe, káže ignoranciu k prirodzeným sklonom: najmä sklonu k súdu na základe vlastnej skúsenosti, vlastného očakávania, vlastného predsudku.
A predsa, impresionizmus je zákon spolužitia a nadväzovania (a rozväzovania) známosti, zakladania hnutí aj manželstiev.
A predsa, ono to čo Nicolás označuje za vlastné neznamená rýdzo osobné. Výpary dojmov pochádzajú z horniny zdieľaného poznania, vrodených chutí a utŕžených rán a bozkov. Impresie sú kultúry a génu.
Napokon, neodsudzovať je úlohou našou každodennou, avšak dávať náhubok našepkávaniu instantných dojmov je taktiež chyba.
Koľkokrát som sa popálil prvým dojmom? Koľkokrát som odpor/atraktor prekonal a zistil jeho lživú povahu?
Meno odmietnutia prvého dojmu je obšas kontra-intuícia. Tú nepropaguje len jezuitský general. Pri pohľade z okna veru mám nemám dojem z otepľovania. Kontra-intuitívnosť je v koreňoch liberálnej ekonómie, atď.
Liberálna predstava equilibria sa zdá byť nedosiahnuteľným zlatým štandartom dilemy dojem versus rozum. Verdikt: Nenechať sa strhnúť.Pozorne načúvať.
