Koncom 80. rokov vydal ruský disident Andrej Sinyavski knihu Sovietska civilizácia: kultúrne dejiny. Je to zvodná knižka, zoznamujúca čitateľa s hlavnými stavebnými blokmi symbolického sveta Sovietskeho zväzu. Tieto veľké symboly a s nimi súvisiave hodnoty a praktiky boli po Druhej svetovej vojne so všeobecným nadšením (ktoré sa často hlúpo snažíme zamiesť pod koberec) importované aj do Strednej Európy.
Čitateľ sa však zoznamuje s týmito blokmi (Revolúcia-Lenin-Stalin-Nový človek-Životný štýl komunizmu-Jazyk Sovietov) zaujímávou metódou, totižto prostredníctvom literárnych diel, ktoré vznikali v tej dobe. Je tu Majakovského poézia, je tu Alexander Blok, Pasternak, Gorkij, celá plejáda oddaných aj oponentov.
V kapitole o Novom človeku Sinyavski Leninovou rukou zhasil svetlo (spomeňme na frázu z privatizácie raných 90tych) a vydal príkaz k nekontrolovateľnému, nikomu sa zodpovedajúcemu násiliu. Predpoklad bol, že v mene utópie večného šťastia je potrebné umožniť vôli k moci vybiť sa. Monštrum vôli k moci, ktoré sv. Augustín nazýval libido dominandi bolo pustené z reťazí. Bez skladania účtu. So sľubom, že následky sa nedostavia ani vo svedomí, ani v registri trestov.
V literatúre je priebeh tohto zmeneného vzťahu k násiliu predstavený na trojčlenke Tolstoj - Šolochov - Babel:
Lev N. Tolstoj sa monumtentálnej skladbe Vojna a Mier ponára do psychiky jednotlivca v hraničnej situácii. A vždy narazí na poznanie, že týrať znamená vždy, definične a bez výnimky spôsobiť ublíženie aj sebe samému. Týrajúci trýzni seba. Akoby bolo týranie druhých upaľovaním vlastných citových orgánov, postupne vedúce do šialenstva. Delegácia zodpovednosti na plecia verejného blaha je síce odskúšané anestetikum, ale neúčinkuje dlho.
Michal Šolochov už ako 22ročný vydáva prvú časť parádneho románu Tichý Don. Pretavuje v ňom Tolstojov pacifistický a optimistický prístup k ľudskej povahe do reality Októbrovej revolúcie a občianskej vojny (1918-1922). Príbeh predstavuje Nového človeka - komunistu - ktorý v mene utópie
a)pracuje zadarmo
b) vraždí bez mihnutia oka
Samozrejme, predpoklad bol, že sa jedná o chvíľkovú zatemnenie, po ktorej sa kati premenia na milujúcich súdruhov a vášnivých murárov.
Izák Babel ide ešte ďalej a nového človeka, ktorý sa namočil v hmle nezodpovednosti predsavil v poviedke Život a dobrodružstvá Matveja Pavličenka, ktorá dostupná v zbierke Červená jízda. Hrdina Pavličenko je novým režimom katapultovaný z pastiera svíň do pozície dôstojníka Červenej armády (podľa Sinyavského ide o skutočnú postavu s menom Iosif Apanasenko), ktorý má v prenasledovať ideových odporcov a môže tak robiť ľubovoľným, ale najmä nemilosrdným spôsobom. Ale Pavličenko aj po skončení občiankej vojny ostáva v zajatí násilia, svetlo sa nerozsvietilo a doslova udupať protivníka v nablískaných bagandžiach sa mu stalo neodmysliteľným zvykom pri ukončovaní výsluchu.
Utópia a ideológia dokážu na individuálnej úrovni aktivizovať sily, ktoré majú ostať za mrežami sebakontroly.
V tomto čítaní sa mi ozýva opozícia voči Foucaultovej sťažnosti na represívny charakter spoločnosti. Dozor je občas nevyhnutný. Disciplína je občas cool.
