A axióm Efektu Brando? Východiskom je poučka Konštantína Stanislavského: žiť čo najpravdivejšie v imaginárnych kulisách divadla. Herec nech nehrá strach. Nech sa bojí. A jeho mimika sa potom postará o seba sama. Toto je teória metodického herectva.
Ok, lady Gina Piccalo, pozrime sa na Branda samotného. Ale nie v Električke zvanej túžba (1951), ani v V Prístave (1954), ale v muzikálovom filme Frajeři a saze (1955). Prijatie tejto roly z Brandovej strany bol ťah, ktorý vzbudzuje kúsok rešpekt na strane mojej. Živiť sa hraným filmom a nechať sa prehovoriť na stvárnenie muzikálovej postavičky, ktorá spieva a tančí. Klobúk dolu. Ale tipoval som, že serióznosť Brandovho efektu určite vyprchá v postave Sky Mastersona.
Tento majstrovský gembler prichádza v úvode príbehu do New Yorku. Zápletka je postavená na stávke. Sky Masterson sa staví s drobným švindliarom Nathan Detroit-om (Frank Sinatra) o tisíc babi, že nenamotá misionárku Sarah Brown (Jean Simmons) nato, aby si s ním zašla na drink. Do Havany. Naobed tam a nadránom sme doma v NY.
(A potom, že euro-víkendy sú novinkou pod Slnkom).
Oproti gemblerským uctievačom náhody stoja svaly zákona a zopäté ruky usilovne počítajúce modlitby a hriešnikov. Hazardér Sky samozrejme zvedie misionárku Sarah. Nie všetko však tejto postave s Brandom v hlavnej úlohe vychádza a zo stávky sa stáva románik. A na koniec možno aj niečo viac.
Pôvodný muzikál vznikol v roku 1950 a býva považovaný za kontrapunkt West Side Story. Už len názov Guys and Dolls a mená charakterov májú byť svedkami kontrastu. West Side Story je neskorším a temným spracovaním hektického tepu planéty New York. Toto dielo je naopak pustopustá zábava.
A predsa! Je tu vážny podtón. Skús si všimnúť tému a pýtať sa nato, z ktorých miest vychádzajú jej stopy. Témou je šťastie, náhoda, hazard, neplánovanie, neplánovanie? aha protest proti racionalite priemyselnej spoločnosti, aha kulisy tradície nemej americkej komédie, ktorá sa potýkala presne s týmto masívom ťažkostí. A aha, studená vojna. Ak by sa v plánovaním posadnutom Československu roku 1950 poskúsil niekto chváliť hádzanie kockami...pardón, ranná fantázia ma zbavuje triezosti úsudku.
Je tu teda mrazivý existenciálny podtón, ktorý stelesňuje Marlon Brando aj v tak páperovej roli, akou je Sky Masterson. Muzikálový film je však najmä o muzike, a preto mu dominuje kráľ Krysej svorky Frank Sinatra. A dnes? Frajeři a saze isto seknú plazmovej obrazovke s čo najväčšími rozmermi.
(A ak sa ti neľúbi Brando, urob si výlet do viedeňskej Volksoper a za 15 éčok si rezervuj dlhý večer. Pretože Guys and Dolls sú tento a budúci mesiac na scéne.)
Je presvedčivosť Marlona Branda alias Sky Mastersona taká, že dokáže posunúť vnímanie hodnoty náhody? Dokáže diváka zviesť k dobrovoľnému odovzdaniu sa princípu vrhnutých kociek, ktoré sa hrkotavo vysmievajú zásluhám?
Kocky sú hodené
Frajeři a saze (pôv. Guys and Dolls)
Metro-Goldwyn-Meyer, 1955
Réžia: Joseph L. Mankiewicz
Scenár: Joseph L. Mankiewicz & Ben Hecht
Hudba: Frank Loesser
Hrajú: Marlon Brand, Jean Simmons, Frank Sinatra, Vivian Blaine
