Milan Kundera písal Sešity Směšných Lásek v priebehu celých šesťdesiatych rokov. Je to fáza jeho vývoja, vykukľovaním sa z nadšeného boľševického básnika do cynického kontemplatívneho románopisca.
To bude román Žert (1967), Život je Jinde (1973), Valčík na Rozloučenou (1976), Kniha smíchu a zapomnění (1979), atď.
--
Téma Smiešnych lások je odhalená v titule – vzťah, muž, žena, dotyk, cit, groteska, spotvorenie, smiešnosť. Motív márnej lásky a srandy. Téma je rezignácia na sny mladosti. Odkopnutie mladíckych ideálov, ktorým sa smeje Billy Joel vo svojej ironickej skladbe Angry Young Man.
--
Treba súhlasiť s Kunderom, že nepoznať humor je spoľahlivým príznakom fanatizmu. Pretože koľko vtipov o sebe zložili feministky alebo národniari? Vtip je lakmusový papierik; ak totožnosť nepozná srandu, patrí jej potrat.
Ale, kde sú hranice? Toto je smútok z úplne poslednej poviedky Eduard a Boh. Eduard predstiera náboženstvo, aby zvádzal, aby nakoniec ostal bez akejkoľvek opory. To je druhý extrém: nihilizmus.
Smiešne lásky sa pohybujú od fanatizmu k nihilizmu a preto pod Kunderovým smiechom býva smútok zo slepej viery na jednej strane a slepej deštrukcie na strane druhej. Na jednej strane je fanatizmus reálne ilustrovaný v kauze Mohamedova karikatúra, na druhej strane je kult pohody alebo kult hovna, reálne ilustrovaný v postoji všetko je oukey alebo všetko je na riť.
--
Rozprávač na záver celej zbierky: Ach, dámi a páni, je to veru smutný život pre človeka, ktorpý je neschopný zobrať čokoľvek vážne.
--
Záver: Výborné MHD čítanie, krátke, briskné, ľahko provokatívne a ťažko anti-romantické.
