Dobré ráno,
Je čas oprášiť 22-ročné Posledné pokušenie Krista. Dôvod? Šepká sa, že Martin Scorsese (1942-) sa chystá na nový filmu na tú istú tému. A možno vyvráti seba samého!
Posledné pokušenie Krista je adaptáciou románu Posledné pokušenie (1960, v českom preklade vyšlo v Odeone, 1987) od Gréka s menom Nikos Kazantzakis (1883-1957).
Nový film s názvom Silence je adaptáciou románu Chinmoku (1966, v českom a správnejšom preklade Mlčení, Vyšehrad, 1987) od Japonca s menom Shushaku Endo (1923-1996).
Ak sa to podarí, Scorsese bude mať vo filmografii dve diela z jedného tematického cesta, ktoré si budú protirečiť. David Bordwell vyniezom v knihe Cinema of Eizenstein Eizensteina do filmového neba preste z týchto príčin. Eizenstein dokázal spracovať totožnú látku z opačného uhlu. Potemkina inak než Štrajk, Desať dní, ktoré otriasli svetom inak než Potemkina, Generálnu líniu inak než Desať dní, ktoré otriasli svetom.
Vyrovná sa mu Scorsese v umení sebavyvracania? Dúfam. V Poslednom pokušení Krista znamená pokušenie jednoducho telesnú potrebu. A Ježiš vychádza ako víťaz bitky s vlastným telom.
Je boxer. Duch v jednom rohu šepká musíš, telo v druhom rohu šepká nechce sa mi. Gong!
Vďaka erudovanému článku jezuitu Johna Mcdade za tento posteh!
Silence je síce umiestnený v inom časopriestore než Palestína okolo roku 0 - totiž v Japonsku 17. storočia. Celý román je ale christologická úvaha s radikálne odlišnými závermi. Žiadny box. Kristus už nie je príbuzný Zúriaceho býka Jake-a La Mottu.
V Silence je to terapeut. Vôľa človeka je nepodstatná. Ježiš je pre nasledovníkov dôvodom nespáchať samovraždu, nie dôvodom viesť krížovú výpravu proti vlastnému telu. A táto terapia je venovaná slabochom, lúzrom, otrokom, bojkom, Judášom. Teda aj tým, ktorí samotného Krista (nielen) v Japonsku zradili a pošliapali.
Ak dokáže Scorcese vytvoriť v Silence kontrapunkt k Poslednému pokušeniu, kúpim si ďalší klobúk. A len a len k jeho cti ho vyhodím do povetria.
2013 je za dverami.
