Začnem otázkou. Prečo je náboženstvo tak fascinujúce? Furt, všade a najmä dnes. Prečo je aj napriek sto rokov starým predpovediam sociológov Da Vinciho kód bestseller? Prečo, aj napriek dlhodobému ústupu organizovaných cirkví z každodenných záležitostí typu matrika, manželstvo, zdravotníctvo, školstvo, umenie, prečo sú tu rádiá, stanice a škriepky o sakrálnu na diskusných fórach?
Prikláňam sa k odpovedi ironizéra Martina Putnu v skvelom rozhovore v Českom rozhlase znie: "Jak říkal Chesterton, ta volba není mezi věřit v Boha a nevěřit v nic. Ta volba je mezi věřit v Boha a věřit v nějaké jiné blbé bohy".
Drobná odbočka k národnej otázke. Úmyselne a rád citujem z českého ekumenického prekladu, pretože samotné kresťanstvo bolo od začiatku vzburou proti etnickým bariéram. Toto ho oddeľuje od judaizmu aj od islámu. Ako som napísal v predchádzajúcom článku, náuka uspela aj kvôli svojej otvorenosti a trvala na tvrdení, že exkluzivita (národná, jazyková, sociálna) je s prepáčením sračka.
Okrem toho, je dôležité nezabudnúť česky. Čeština v ústach Slovákov je rýdzy pragmatizmus. Opačný proces beží v Čechách na plné obrátky a bojím sa bojím, že dnešní česko-moravskí puberťáci majú so slovenčinou problém. Pre nás je však Česko okno do sveta. Stačí si len prehliadnuť množstvo českej akademickej literatúry, ktorú používa slovenské študentstvo; stačí si uvedomiť, že môžeme siahať k českým prekladom z ostatných jazykov; stačí si uvedomiť, že potrebujeme ochotu říkat a šprechovat aj kvôli tomu, že je to už tradične dobrý stredoeurópsky zvyk – hovoriť jazykom svojich susedov. A aj vlastný jazyk sa potom ukáže v čerstvom svetle, odhalí svoje slabiny, aj svoje krásy.
Ďaľšou výzvou z diskusného fóra bola historické doloženie života Krista. Odpovedám kontrafakticky. Myslíte, že doboví Židia by si nechali ujsť príležitosť nezosmiešniť svojho konkurenta poukazom na to, že súdneho procesu, ktorý viedol k ukrižovaniu bola fikcia? Žeby rabínski učitelia nepísali o tom, že Ježiš je prízrak?
Pripomínam, že politické napätie v Judey eskalovalo, a práve spomenutý súdny proces sa dokonca vykladá ako snaha konzervatívnych židovských elít zabrániť krviprelievaniu z možného ľudového povstania.
K vzbure však došlo. Nakoniec ju nevyprovokoval ju Ježiš, ale dane. To bola prvá rímsko-židovská vojna v rokoch 66-73. Chrám – kultické centrum – bol zbúraný a táto devastácia je najdôležitejším prelomom k novému židovstvu. To je decentralizované a založenom na rabínovi a rodine. Okrem toho sa udiala epizóda v Masade, čo bola jedna z prvých kolektívnych volieb smrti pred kapituláciou. Po znovuobjavení v 19. storočí sa neskôr Masada stala miestom sľubu vernosti Izraelskej armády a je esenciou bojovnej vetvy obrancov Izraela.
V rokoch 115-117 sa odohral konflikt číslo dva a tretí a záverečný stret sa rozpínal v troch rokoch medzi 132-135. Ten bol vyvolaný Hadriánovým pokusom obnoviť Chrám a venovať ho Jupiterovi, podporiť mesto Jeruzalem, avšak pod iným menom. Ale! Hebrejská biblia je od korienkov po končeky polemikov protí iným božstvám a polemika proti obchodnému vzťahu s Bohom. Biblia je proti viere postavenej na vzťahu dačo za dačo – dám ti omšu a ty mi dáš zdravie, inak nefunguješ. A Rimania boli zvyknutý na jedno i druhé.
V tomto konflikte vystúpil ďalší Vykupiteľ. Nový mesiáš sa volal Šimona bar Kochba. Bar Kochba znamená Syn hviezdy, čo bola alúzia na Knihu čísiel (Nm 24, 17). Vzdoroval dlho, nakoniec však Židia podľahli a pykali kruto.
Šimon bol následne rabínmi premenovaý na Šimona Ben Kozibu: syna lži. Judea ako provincia bola vymazaná z mapy. Na jej miesto nastúpila Palestíla, čo je spotvorenina po Filištíncoch – starých politických a kultických nepriateľoch Izraela.
Navyše, začal Galut. To jest život Židov vo vyhnananstve, začalo masívne sťahovanie, najmä do severných izraelských oblastí (Galilea) a Babylónie.
Šimon Syn Lži a Ježiš Kristus priniesli do hlavného prúdu judaizmu averziu voči mesiášskej myšlienke. Pre majoritu Židov sa mesianizmus stal popáleninou, ostal však v sektách a v mystike. Elitami bol zasúvaný do pasívnej polohy, ktorá odmieta možnosť urýchliť či privolať Pomazaného. Pretože je to hra so zápalkami v kope sena. Múr nárekov je dôkaz.
