Toto nie je dobrodružný film. Je to dokument o chlapcoch z Izraela na ťažení v prvej Izraelsko-Libanonskej vojne (1982). Rozprávaný v prvej osobe jednotného čísla autorom, režisérom a svedkom Alim Folmanom.
Ten ponúka animovaný film ako vypracovávanie svedectva, ako prácu na odkrývaní zasypaných spomienok na masaker v palestínskych utečeneckých táboroch Sabra and Shatila. Motívom je náhodou objavená skupinová strata pamäti tých, ktorí sa na masakre viac-menej podieľali.
Nejde o samotný obraz svedectva, ide o proces jeho tvorby, o dolovanie spomienok z útrob pamäti. Pointou sa zdá byť tvrdenie, že nepoučiteľnosť je normálna, pretože každá trauma si okolo seba vytvára blok, mŕtvu zónu, odstredivú silu, zával. Pamäť automaticky blokuje prístup k dreni traumy, je to obranný mechanizmus, ktorý je podľa Folmana treba prekonať, práve kvôli tomu, aby takto zablokovaný nešíril ďalšie exhaláty, ďalšie mýty, ďalšiu zlosť, ďalšiu pomstychtivosť.
V schopnosti pamäti je šírenie ego-obranných lží.
