Malcolm Gladwell je geniálny popierač talentu. Výzorom, v ktorom sa spája bláznivosť Einsteina s hrejivosťou Marleyho, aj rétorickou charizmou JFK. Ale rovnako ako je gramaticky nesprávna veta Ich bin ein Berliner, je prinajmenšom sporná Gladwellova téza z jeho knihy Outliers (dostať česky pod titulom Mimo řadu: Anatomie úspěchu) .
V nej totiž tvrdí, že vrodený talent je banalita a ak ním vôbec zaoberáme tak sa jedná o semiačko, ktoré vyžaduje 10000 hodín = asi 10 rokov zmysluplnej kultivácie.
Až potom sa semiačko talentu premení na strom úspechu.
Neviem neviem, kedy začal Franz Schubert so svojou 10 000-kou, ale určite na sebe nemakal 10 rokov niekde vo viedeňskej kutici. Schubert umrel v 31 rokoch (1797 – 1828), a zanechal po sebe viac než 600 piesní, 9 symfónií, omše a opery, vcelku okolo 1000 skladieb.V ranných hodinách nemeckej kultúry dokázal z krátkej piesne spraviť vysoký umelecký žáner.
Ilustráciou - ktorou bránim malú nespravodlivosť a veľkú rolu distribúcie prirodzeného talentu - je Kráľ Elfov.Schubert mal 18 rokov, text je romantická Goethova báseň o detskej schopnosti vidieť, kam dospelý nedovidí. O synovy, ktorý šepká otcovi, že vidí prízračného kráľa Elfov, ktorý ho chce uniesť.
O dospeláckej racionalizácii, o tragickom skone. Schubert je nepopierateľný talent, Gladwell je géniálny iluzionista a nám ostáva hľadať radosť v hudbe.
