Dobré ráno,
za primus inter pares v kolekcii rodinného striebro slovenského internetu volím Salón intelektálnej inšpirácie (www.salon.eu.sk).
Včera sa mi v Salóne do oka zaryla správa o knihe What Ever Happened to Modernism? (Gabriel Josipovici, 2010). V nej autor vysvetľuje, prečo súčasná angloamerická literatúra má žalúdok iba na oveľa ľahšie témy a témičky, než tie, na ktoré si trúfali autori prvej polovice 20. storočia.
Ach, človek aby nerobil nič iné než si predlžoval zoznam kníh, ktoré nikdy neprečíta, pretože bude zamestnaný predlžovaním svojho zoznamu.
Čo sa stalo s modernizmom? Kto amputoval žalúdok na závažné témy? Túto otázku by sa dalo vpichnúť pod kožu muzikálového filmu Burlesque. Ústrižok zo scenáru v perexe však nie je z Bourlesque, sorry. Patrí totiž dielu, ktorému Burlesque ticho skladá hold. Tým je pôvodne muzikál (1966), neskôr film (1972), dnes legenda: Cabaret.
Burlesque je však slabý odvar Cabaretu. Ten sa totiž odohráva v rozmarnom tichu Berlína pred krvavou búrkou hitlerizmu. Burlesque je rýdzo súčasná, o minulosti akože nemá ani šajn, a aj keď sa snaží o spoločenský presah a vrah je (opäť) finančník, predsa len je najmä iskrivým relaxom.
Ali (Christina Aquilera), čašníčka a sirota z amerického Stredozápadu (Anička z Oravskej Lesnej), si pobalí kufre a ide na vandrovku do Los Angeles (Anička sí kúpi letenku do Londýna). Ide za svojou hviezdou stať sa hviezdou. Chce zažiariť na tanečnom pódiu v podniku Burlesque, po ceste si pribalí náhradnú matku Tess (Cher), pošle tamkampatrí svoju rivalku Nikki (Kristen Bell), nájde mužanamieru a peniaze alezasniepríliš.
Geniálny Joseph Campbell vo svojej knihe Tisíc tvárí hrdinu nazýva takýto príbeh mono-mýtus. Je, bol a bude naprieč všetkými kultúrami. Je to príbeh typu "Hrdina sa odchádza do neznáma, aby saturoval svoju víziu". Len pre doplnenie, druhý typ univerzálnej zápletky mono-mýtu je "Cudzinec prichádza do rodného mesta, aby vyvolal chaos".
Je Burleque ľahké klišé? Hej. Ale sme v žánri muzikálu, kde je význam deja minimálne na jednej úrovni ako význam ďaľších žánrových prvkov. Hudba. Pozor, v pozadí sa jednom momente na okamžik zaznie song Willkomen z pôvodnho Kabaretu. Efekty. Imperatív muzikálovej scénografie znie: Vyraziť dych! Vyráža? Neprezradím, ale doporučím štipku trpezlivosť. Ali, ktorá má šestnásť, sa zmení na Ali, ktorá má šarm (pretože nemá šestnásť-).
Brutálna nonšalantnsť, s ktorou si Sally Bowles v Cabaret odskočí na potrat alebo chvejivá sexuálna kombinatorika muž-muž-žena alebo kŕdeľ deťúreniec, ktorý čvirikajú o nacistických zajtrajškoch alebo hedónisti, ktorí sa transformujú v obrancov demokracie - toto všetko je v Burlesque nemysliteľné.
Ale možno nie preto, že by nato dnešný producenti kultúry nemali žalúdok a museli sa vyhýbať tragickým ingredienciám. Skôr preto, že Burlesque je namierená na iné publikum. A predsa len, Steve Antin nám dal svoj prvý väčší snímok. Ale zato Diablo Cody vie písať. Áno, je to naivné, ľahké, neseriózne a až príliš doma v detskej izbe deviatačiek...
Ale dialógy klapú, scény majú divadelný šmrnc a nahý Cam Cigandet stojí vo dverách, rozkrok mu zakrýva škatuľa sladkostí a utrúsi pritom: "Do you want a cookie?" Kto na plátne v poslednej dobe lepšie zviedol...V Burlesque samozrejme pod perinu?
Už len pre tento dramatický talent sa patrí ostať sedieť na zadku až do konca titulkov. Bez ochutnania Cabaretu ale Burlesque nechoďte. Prijdete o cennú vrstvu tichých narážok.
Bourlesque
De Line Pictures, 2010
Réžia: Steve Antin
Scenár: Steve Antin & Diablo Cody (1978-; Juno)
Hudba: Christina Aquilera a spol.
Hrajú: Cher, Christina Aquilera (debut), Stanley Tucci, Eric Dane, Cam Gigandet a Alan Cumming (Master of Ceremony)
Cabaret
ABC Pictures, 1972
Réžia: Bob Fosse
Scenár: Jay Allen
Hudba: John Kander & Fred Ebb
Hrajú: Liza Minneli, Michael York, Joel Grey (Master of Ceremony)
