Len pre porovnanie:
Halíč, západná Ukrajina, 1908: Poľský miestodržiteľ Andrzej Potocki je zavraždený mladým ukrajinským nacionalistom. Rok po zavraždení Potockého sa narodil Štefan Bandera.
Po Veľkej vojne sa Ukrajina stáva najväčšou národnou menšinou v Poľsku podobne ako sa stáva najväčšou národnou menšinou v Sovietskom Zväze. Pok po uzatvorení mieru medzi Poľskom a Sovietskym zväzom prichádza k moci Mussolini a oči radikálnych Ukrajinských veteránov sa upierajú na Rím. A v tom čase vládne v Poľsku program národného egoizmu (čo nie je metafora ale doslovný program Národných Poľských demokratov) ktorý je zameraný na neľútostnú polonizáciu ukrajinského vidieka. Neskôr prichádza úmyselné vyhladovanie ukrainských sedliakov v 1933 (2008 vyhlásený za genocídu).
1934, OUN – Organizácia Ukrainských Nacionalistov – spácha atentát na poľského ministra vnútra Bronislawa Pierackého, ktorý sa pokúsil vyjednávať s umiernenými Ukraincami. Opäť stretávame Štefana B., za účasť na atentáte je najprv odsúdený na smrť, neskôr je rozsudok zmiernený na doživotie. Nemci ho po dobytí Poľska púšťajú na slobodu a Bandera zakladá OUN-B, vyostrenú druhú verziu. Čo sa však deje s Banderom v Druhej vojne? Hitler nemal najmenší záujem o ukrainskú nezávislosť a hodí ho do koncentračného tábora v Sachsenhausene. Veci sa začínajú komplikovať s formáciou UPA – Ukrainskej povstaleckej armády - ktorá bojuje proti Nemcom aj proti Sovietom – a spája svoje sily s OUN-B. Ich činnosť v Západnej Ukrajine je desivá a namierená proti všetkým: Poliakom, proti všetkým Židom, Nemcom, Sovietom.
Timothy Snyder píše, že ticho je nielen o ukrainskom holodomore, o ktorom som počúval dlhé slzavé kázne pred dvoma rokmi v vyprázdňujúcom sa - prepytujem: newyorskom- bare. Ticho je aj o fakte, že počet ukrajinských vojakov, ktorí boli vyhladení Sovietmi je vyšší než súčet mŕtvych Američanov v Kórei a Vietname.
Bandera sa nevrátil na Ukrajinu a ostal v Povojnovom Nemecku. Rok pred paradoxným vyhlásením Československej Socialistickej Republiky ho - v roku 1959 – kyanidom otrávila Chruščevova KGB.
Prečo píšem?
Pretože pokojnejšie vlastenectvo – merané bolesťou - má v porovnaní s nami v tomto kúte Európy snáď už len Česko. Sever, východ aj juh sú smutnejšie a hlúpejšie. Chce to výkony, nie symboly. Trošku spomaliť a menej nariekať. A keď už symbolické gestá, tak napríklad v oslave a debate 160. narodenín pána prezidenta Masaryka (narodený 7. marca 1850): Happy Birthday!
