Dlhodobé h'ľadanie pracovného ozvučenia. Zvuku, ktorý by nerozptyľoval, ale naopak, dokázal by zahasiť rozptyľujúce myšlienky či nevhodne rozpaľujúce emócie, nedokončenú konverzáciu zo včera večera, nevyslovené vety (zabudnutie, zbabelosť, etc.) krvácajúce do vedomia v tú najnevhodnejšiu chvíľu.
Hľadanie pomocníka koncentrácie sa prirodzene začína v hudbe bez textu. K zaostreniu pozornosti býva doporučovaná hudba pomalosti, v down-tempe , v largu, úspešnými testami prešli najmä Bachove Goldbergove variácie. Ale odhliadnuc od vedy prekračuje počúvanie Bacha ala energy-drink základné hranice decentnosti, hm?
Druhý úspech zaznamenáva kombinácia silného čierneho pressa a albumu od nemeckého techno-ambientalistu Ulricha Schnaussa s názvom Strangely Isolated Place. Kofeínom zvýšiť tep vlastného srdca a hľadať tak rezonanciu s prostredím, ktoré je vďaka Schnaussovi rozpulzované do tempa ľahko nad normálnym srdcovým pulzom (60-100/m) - teda do frekvencie vôkol 150 beat-per-minute. Schnaussove melódie sa zdĺhavo ťahajú a nezhlukujú sa v motívoch, ktoré by sa znečisťovali myseľ svojou zapamätateľnosťou. Preniká ich nápadný, synkopický no nerušivý bít. Zrak sa zostruje, únava minimalizuje.
Bol nájdený album z jedného kusu, po ktorom sa siaha v prípade neznesiteľnosti ticha a potreby koncentrácie. Ticho nie je vždy ten najefektívnejší pracovný spoločník. Jediná vada albumu je, že piesne majú meno. Názov albumu by stačil.
