Termín Apokalyptein je z gréčtiny. Tradičný preklad pochádzajúci z prekladu Jánovej Apokalypsy znie Zjavenie. V slovenčine však podľa mňa netriafa klinec úplne po hlavičke. Koreň kalyptein [v pozadí je koreň "kel", z ktorého vzišlo "hell" i "cell"] znamená zakryť, prikryť, skryť, kryť. S predponou apo by sme sa dostali k odkrývaniu, ale už Gréci používali apokalyptein v zmysle fyzicky strhnúť závoj, šat. Teda skôr obnaženie, vyzlečenie alebo strhanie namiesto zjavenia.
Apokalypsa je strhávanie vrstiev. Ale čoho? Namierená proti neznesiteľnej politickej realite, apokalypsa bola vždy alternatívou voči režimu a jej autor nikde nie je pro-režimným básnikom.
Nečudo, že ako žáner sa rodí v bývalom izraelskom kráľovstve. Po páde Babylona [539pnl] a návrate Židov z exilu [538pnl] sa očakávaný "návrat kráľa" odložil na neurčito. Po istom čase prisli Gréci a s Alexandrovým výbojom vznikla nová teritoriálna jednotka helenistickej civilizácie. A Židia v Impériu sa ocitli na križovatke: Zvoliť za a) integráciu alebo je prispôsobovanie sa zradou seba, spoločenstva, Zmluvy s Jahvem. Ako to písal Ján Kollár? "Meze vlasti nerozborné…jsou jen mravy, řeč a mysli svorné.“ Voľbou b) je teda separácia s možnosťou povstania.
Autor najdôležitejšej biblickej apokalyptickej knihy Daniel je niekde v roku 165-164 pnl a má pred očami rozklad židovských mravov, reči a svorných myslí. Pogréčťovaní Židia si nechávajú fyzicky upravovať obrezané predkožky, len aby neboli na smiech v gréckom gymnáziu. A ortodoxní ochrancovia identity pľujú na integrovaných nálepkou "helenismos".
Autor knihy Daniel konfrontuje sľub a fakt. Podľa sľubu z Písa máme byť politický dravci regiónu, ach rod Dávidov. Faktom ostáva, že sme vechťom Antiocha IV. Epifanesa (175-164pnl).
Je potreba strhnúť vrstvu bolestivého povrchu. Niekde v srdci temnoty musí byť spravodlivosť.
Pohľad do spätného zrkadla. Kde je analogická historická situácia? Nuž, pre Izraelca v roku 165pnl je to v spomenutom čase prvého babylonského zajatia za času iného hrozného prezidenta sveta - Nebukadnesar II (605-562pnl).
K tomuto pohľadu je potrebná erudícia. Aj Kurtz v Coppolovom filme erudovane recituje poéziu a díva sa s rozkošou ponad krajiny epoch.
K tomu je taktiež potrebná extáza. Podnebím apokalypsy nikdy nie je chladný realistický pohľad.
A apokalyptický koniec sveta? Aj to je alternatívne riešenie. A útecha. V prípade, že sa s postojom podplukovníka Wilgora [postoj: momentálna politická situácia "smells like victory"] nevyjednáva.
William Blake, Nebukadnesar, 43.02 x 60.33 cm
Minneapolis Institute of Arts
Literatúra:
McGinn, Bernard and Collins, John J and Stein Stephen J. ed. The Encyclopedia of Apocalypticism: The Origins of Apocalypticism in Judaism and Christianity. New York: Continuum, 2000.
