Posledné dva príspevky sú o rozvode kresťanstva a judaizmu. Sporným bodom je základná poučka Ježiš je Kristus. Krista si však nevymysleli kresťania. Tí len pogréčtili židovský titul mesiáš. Preložili ideu starú tisíc rokov. Pri stopovaní pôvodu mesianizmu sa dostaneme medzi kočovných pastierov, vpadneme do vypätej zahraničnopolitickej situácie a nájdeme dve protirečivé verzie mesianizmu – prorockú a pragmatickú.
Mesianizmus je čakanie na vyslobodenie od Pomazaného. Pomazanie sa prvýkrát objavuje v prorockých knihách Hebrejských Písiem, konkrétne v prvej knihe Samuelovej. Je spojené so založením prvého židovského kráľovstva. Pomazanie je uvedenie do stavu kráľovského. Je to prechodový rituál, v ktorom sa budúcemu kráľovi doslova a fyzicky namaže plnotučný olej na hlavu; prvý pomazaný je Saul a kniha hovorí takto: „Samuel vzal nádobku s olejem, vylil mu jej na hlavu, políbil ho a řekl: „Sám Hospodin tě pomazává za vévodu nad svým dědictvím“. (1 Sam, 10:1).
Ale za radom. Izraelské kmene žili dovtedy roztrúsene pod nadvládou tzv. Sudcov, nepoznali ani hlavné mesto ani vládnucu rodinu. Metaforicky povedané, žili nadivoko. Sudca, to bola charizmatická postava, ktorá sa zjavila ako dubák po daždi, týmto lídrom sa mohol stať ktokoľvek koho posadla mystická extáza. Jednotlivé kmene žili oddelene a schádzali sa len v prípade pohotovosti, tj. v prípade nutnosti spoločnej obrany.
Izraelci však videli, že susedné politické entity sú efektívnejšie a chceli sa im vyrovnať. Posledným impulzom bola prehratá vojna s Filištíncami, ktorý na okamžik ukradli Archu zmluvy, v ktorej sídlil Jahve, a s ktorou dovtedy Izraelci nosili so sebou. Je dôležité vidieť, že zavedenie mesiáša je odpoveďou na zahranično-politickú krízu Izraelských kmeňov a konfrontáciu so susedmi. A aby to nebolo jednoduché, Hebrejské Písma poskytujú dve protikladné – to jest ambivalentné – verzie tohto ustanovenia: profetickú a pragmatickú.
Proferická, alebo aj prorocká, verzia z ôsmej kapitoly Prvej knihy Samuelovej uvádza, že kráľovstvo s prvým Pomazaným bolo vyžobronené Izraelcami a Jahve to bral trpko, s nechuťou a prísľubom odpykania. Bral toto žobronenie ako zbabelosť a príznak pýchy. Bral to tak trochu ako neveru. Prorok sa pýta, akoto, že nechcete zveriť svoje politické úspechy do Jeho rúk? A k tomu dostali ambiciózni Izraelci os Samuela varovanie. Dostanete politickú reformu, avšak počítajte s drsným zdaňovaním, znárodnením Vašej pôdy, zotročovaním, s kráľom, ktorý si bude vaše dcéry brať za kuchárky a vašich synov za vojakov? A predpovedal im, že ešte toho budú ľutovať.
Pragmatická, inými slovami royalistická, verzia s deviatej knihy hovorí niečo úplne iné. Najprv predstaví Saula pochádzajúceho z najmenšieho kmeňa – kmeňa Benjamínovho. A potom prisúdi iniciatívu Hospodinovi, ktorý odhalí Samuelovmu uchu, že nasledujúceho dňa stretne muža z benjamínskej zeme a že ho Samuel má pomazať olejom na čelo a že tento človek vyslobodí Izraelcov spod okupácie a stane sa kráľom (1 Sam, 9:15-17). V tejto verzii je kráľovstvo na čele s pomazaným úplne kóšér.
Táto dvojitá špirála –proroci a pragmatici – preniká nielen Hebrejskými Písmami. Výrazne sa objaví napríklad v debatách 17. Storočia v Anglicku. Kráľovrahovia, medzi ktorými je aj John Locke, budú siahať profetickej zatiaľ to royalisti po pragmatickej kapitole zo Samuelových kníh.
Teda: mesiášska idea je plodom oslobodzovacieho hnutia a jej pôvod je v oblasti zahraničnej politiky. Konkrétne, prichádza so založením prvého Izraelského kráľovstva približne tisíc rokov pred Kristom. Ambivalencia mesianizmu je a bude ďalšia z jej charakteristických čŕt. Bude pálčivou otázkou či stačí vysloboditeľovi neviazaná prorocká charizma alebo je nutné, aby bol vysloboditeľ z dobrej rodiny a dynastie, mal správnu národnosť alebo triedny pôvod alebo rasu alebo pohlavie?
A aktuálna relevancia? František Lízna prorokuje, že kresťanský Pomazaný boží by sa dnes narodil v cigánskej osade. Iný príznak tejto línie je mesiášska mánia vôkol súčasného amerického prezidenta. A čerešničková špekulácia: sú dôsledkom Obamovho úspechu Oskarové nominácie obéznych Afroameričaniek?
Zhrnutie: Zdá sa mi fajn pripúšťať si prekvapenie od tých, ktorými spontánne pohŕdam.
