Rok: 2003
Režisér: Igmar Bergman
Príbeh: Komorná TV dráma a pokračovanie Scén jedného manželstva (1973). Splynutie filmového a reálneho času - podľa scenára sa protagonisti 30 rokov nevideli; filmy delí 30 rokov (1973-2003); hlavné postavy sú zas a znovu podané v bytostne neimpulzívnej Liv Ullmann alias Marianne a v introvertne mrzutom Erlandovi Josephsonovi alias Johannovi (viď oficiálny plagát). Marianne dostane potrebu vykonať návštevu u Johanna - svojho eX - na ktorého už mnohokrát zabudla, a ktorý sa zas a znova vynára z vlnobitia jej emócií. Nájde ho v ústraní švédskych hôr. On: spí prikrytý knihou. Ona, pýta sa sama seba: "Čo to vystrájam? Mám ho zobudiť? Alebo sa obrátiť na podpätku? Počkám minútu" a minútu skutočne počíta - nikdy predsa nekonám IMPULZÍVNE. V Johannovom okolí sa však vyskytuje aj jeho syn Henrik so svojou deväťnásťročnou dcérou Karin. Na ňu Henrik uvalil svoje citové puto po úmrtí svojej ženy. Karin: Stojí na prahu životného rozhodnutia. Do ťažiska snímku sa dostáva dráma jej emancipácie a neprekonateľná potreba dospelých manipulovať.
Poznámky (Komentár), pamätihodnosti: Kde je hranica medzi násilím a zodpovednosťou? Medzi robením si dobre cez mocenskú kontrolu a empatickým, silným, adekvátnym, autoritárskym poradenstvom?
Tip: Kombinácia s Bachovými čelo suitami (napr. v interpretácii Yo Yo Ma) a pôvodnými Scénami jedného manželstva. Bezohľadnosť času ako téma snímku sa ešte zostrí.
