Keď sa každý vyjadruje ku všetkému (a ešte lepšie než odborníci)
Žijeme v dobe, keď má každý názor. A čo je ešte lepšie – má aj priestor ho verejne prezentovať. Sociálne siete zmazali hranice medzi odborníkom a hlasným pozorovateľom. Vďaka nim dnes vieme, že hokej by sa mal hrať inak, ekonomika sa dá opraviť jedným statusom a pandémiu by vyriešil kamarátov známy, keby ho konečne niekto pustil k moci.
Profesionáli by sa mali venovať svojmu odvetviu
Športovci športu, vedci vede, pedagógovia vzdelávaniu, umelci kultúre, ekonómovia ekonomike. Nie preto, že by ostatní nemohli mať názor, ale preto, že odbornosť vzniká rokmi štúdia, praxe a zodpovednosti. No dnes to vyzerá skôr tak, že na titul odborníka stačí sebavedomý tón a veta „len sa zamyslime“.
Namiesto toho sledujeme, ako sa k zložitým témam vyjadrujú ľudia, ktorí s daným odborom nemajú nič spoločné. V tom lepšom prípade ide o vzdelaných jedincov, len úplne inde. V tom horšom dokážeme ich odborné zázemie zhrnúť niekde medzi vlastivedu a prestávku na desiatu. A predsa majú jasno. Všetko je „jednoduché“, len tí odborníci to zbytočne komplikujú.
Veď prečo by sme počúvali ekonóma, keď vieme, že „štát by mal hospodáriť ako rodina“?
Prečo by sme sa pýtali učiteľov, keď každý bol predsa v škole a „nejako to prežil“?
A načo vedci, keď stačí zdravý sedliacky rozum a jedno video s veľkými chytľavím claimom v nadpise?
Samozrejme, vzdelanie nie je všetko
Prax a skúsenosť majú obrovskú hodnotu. No existujú pozície, kde to bez odbornosti jednoducho nejde.
Chirurga si nevyberáme podľa počtu sledovateľov, pilota podľa toho, že „lietanie má v krvi“ a statika domu neriešime anketou v komentároch.
A predsa v spoločenskej diskusii robíme presne opak.
Ukazujeme si, že to ide aj bez toho.
Bez vzdelania, bez kontextu, bez zodpovednosti. Veď ak to fungovalo v diskusii pod článkom, prečo by to nefungovalo v realite? Problém je len v tom, že realita sa nedá vypnúť ani odscrollovať.
Možno by sme si mali položiť jednoduchú otázku:
Chceli by sme, aby nám auto opravoval niekto, kto „si o tom niečo čítal“? Alebo aby nám zákony písal niekto, kto má na to rovnakú kvalifikáciu ako na skladanie IKEA skrinky bez návodu?
Diskusia je zdravá. Ironické poznámky tiež. No odbornosť je nenahraditeľná. Skúsme si ju opäť začať vážiť, skôr než zistíme, že o všetkom rozhodujú tí, ktorí o tom vedia najmenej, ale hovoria najhlasnejšie.
My už na tejto ceste sme. Nie od včera, ani od posledných volieb, ale dovolím si tvrdiť, že už nejaké desaťročie to bude. Ja tomu rozumiem, že je jednoduchšie počúvať hlasného populistu, ako vzdelaného realistu, no to neznamená, že sa s tým stotožňujem.
Rozumiem aj tomu, že aktuálna skepsa dáva dôvod viac myslieť na to, že na prvom mieste som JA, ale bez toho aby sme mysleli, že to bude fungovať len ak budeme MY.
Zobuďme sa z presvedčenia, že každý rozumie všetkému, to mohlo fungovať v čase, keď sme sa pohybovali ešte ako nejaké jednobunkovce. Dnes počúvajme čo chceme, ale dôverujme vzdelaniu a vzdelaným ľuďom.
