Hviezda

Neprišla...Letný pondelkový večer a ja kráčam bezmyšlienkovite domov. Vysvietená obloha, nočné slnko sa nesmelo odráža od vodnej hladiny. Jemný vánok, šepot stromov, až podozrivá nevinnosť...Nechcem odísť, nemám záujem o ďalšie hodiny, ba ani na nasledujúcich minútach mi nezáleží. Pokúšam sa presvedčiť sám seba, že toto je svet, pre ktorý som bol stvorený. Nie, prečo tá bolesť, prečo mi beriete môj mŕtvy ostrov života? Oslepujúca žiara ma prinútila uvedomiť si, že zázrak sa opäť nekonal.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

- Čau! Naskoč si!
S ťažkou biedou som sa vyštveral nahor a ani som sa nespýtal kam vlastne ideme.
- Čo si robil v noci v lese? - ozval sa dôverne známy hlas.
- Bol som sa prejsť.
- Nevadí, že sme ťa tak prepadli?
- Ani nie, ešte som sa neviezol na aute bez strechy, okrem toho mám rád rýchlosť.
Možno osud, ale po týchto slovách čas akoby zastal. Už som chápal frázu, ktorou ma otec vyprevádzal.
- A dávaj si na seba pozor!
- Budem otec, neboj sa. - mechanicky som odvrkol.
Trpké slzy sa mi tlačia do očí. Opäť mali pravdu a ja som opäť neposlúchol. Už v tomto okamihu mi je jasné, že tento pád neskončí dobre.
Život je pes. Mladý človek sa zmýli a nedostane druhú šancu. Nikdy viac si nezahrám futbal, neokúsim radosť slobodného pohybu, vitaj kamarát s kolesami. Sedím tu a obhliadam si nehybné končatiny. Kričím, že to nie je fér, nik ma však nepočúva.

....

- Ahoj srnka! Prečo si neprišla minulý rok? Vari náročky? Zbytočne sa budeš unúvať s odpoveďou, je to jednoducho tak.
- Lenže ja nie som obyčajná srnka, volám sa Hviezda, tvoja hviezda.
- Takže ty si vedela, čo sa stane a aj tak...?
- Pohľad ľudí je poznačený biedou duše. Mnohokrát nechápu, čo znamená byť šťastným - mať a víťaziť sú heslá novodobej radosti, za ktorou sa však často skrýva prázdne srdce.
- Hviezda, nechoď ešte! - ani som sa nenazdal a zmizla v kroví.
Slnečný lúč zavítal do mojich schátralých útrob, na Zemi už nie som úplne sám. Zaradil som sa medzi stovky prosebných očí zízajúcich hore. Mlčím a pokojné ticho obkolesuje moje bytie. Lúčim sa s mučivým pocitom prehry...
- Kde si bol?
- To už ani nemôžem opustiť svoju izbu?
- Samozrejme, že smieš. Len si nás vystrašil. Celú večnosť si nevytiahol päty z domu.
- Nehnevajte sa, volal ma život...
Nechápavo sa pozreli jeden na druhého a odišli. Som vďačný, že nekládli zbytočné otázky. Nemal som chuť vysvetľovať. Ako som len mohol existovať medzi štyrmi stenami toľký čas. Zbohom väzenie sebaľútosti, zbohom úzkosť. Chcem lietať, vyjsť do ulíc, stretávať ľudí, nachádzať zabudnuté. Aj som prehliadol moje kruté obmedzenie.
Každý zázrak trvá hodinu. Vytriezvel som a vraciam sa do všednosti, nepochybujem už o sebe - hľadajú ma priatelia.
- Ahoj Mirka. Prečítal som si, že aj hľadáš nejakú spriaznenú dušu. Asi aj Teba už omrzelo samej túlať sa svetom ( mirko@stonline.sk ).
- Ahoj! Máš pravdu, mám rada spoločnosť. Všetci hľadáme a naháňame sa za čímsi. A žijeme a v kútiku veríme, že máme nádej ( mirka@stonline.sk ).
- Čau, Mirka! Som s tebou v spojení inak než len písmenami. Prvýkrát je všetko neuveriteľne zvláštne a magické. A rovnako aj tajomné - ako ty ( 0904 640 329 ).
Moja princezná ma túži vidieť. Neviem len, či to je dôvod na úsmev alebo na plač. Čo si oblečiem? Toľká nervozita, prečo práve dnes sa hodiny musia tak vliecť. Asi sa zbláznim...
Vlakové nástupište hemžiace sa neznámymi ľuďmi. Vrážajú do mňa a následne sa ospravedlňujú, lenže mne je to v tejto chvíli úplne ukradnuté. Červená ruža spí na vyschnutých kolenách a ja s napätím očakávam budúce udalosti. Nespoznávam vlastné telo - roztrasené ako pred zeleným stolom. Oceľový výdobytok techniky konečne dorazil: desiatky pustých cudzincov a len ten môj akosi v nedohľadne. Oh, veď to je ona. Ešte nádhernejšia než moje sny. Konečne vidím, kam potulovali moje e-maily, telefonáty a SMS-ky.
- Mirka! - túžim zakričať, len jazyk ma neposlúchla.
Nehybne čakám a hľadím na anjela. Vznáša sa smerom ku mne, úsmev žiaľ opúšťa jej tvár. Krok za krokom sa priepasť medzi nami zväčšuje a mne je jasné, že láska práve zomrela. Nechcem počuť pravdu, odmietam opäť trpieť, niet však cesty späť.
- Prepáč! - a nikdy viac som ju nevidel.

Tomáš Kuzár

Tomáš Kuzár

Bloger 
  • Počet článkov:  19
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zaujímam sa o web, webové technológie, automatizované spracovanie textových dát. Viac na: tomaskuzar.wordpress.com Zoznam autorových rubrík:  Webový projektLiterárna kaviareňNa cestáchSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

53 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
SkryťZatvoriť reklamu