Alkohol je zakázaný, síce sa dá kúpiť na čiernom trhu, na verejnosti sa konzumovať nesmie. Pivo stojí 8 dolárov. Tiež sa nesmie na ulici bozkávať a držať za ruky, pokiaľ nie ste manželia. Ženy nie sú zahalené, len musia mať na hlave šatku a to aj cudzinky bez výnimky. Rukávy sa nosia len dlhé a samozrejmé sú aj dlhé nohavice. Napriek tomu je Iránska móda dosť pestrá. A niekedy trošku smiešne vyzerá tradičné oblečenie a pod ním džíny a tenisky s fajkou. Muži musia mať tiež na verejnosti dlhé nohavice, čo dosť nechápem. Ženy sa bežne na ulici s mužmi nestretávajú, takže tu nie sú ani diskotéky. Pár reštaurácií, zmzrzlinární a kino.
Je tu ramadán, čo znamená, že moslimovia od východu slnka až po jeho západ nejedia, ani nepijú. V tomto teple to nieje výhra, a myslím že je to aj nezdravé. Ale viera je viera. Mesiac sa to dá vydržať a ženy vždy schudnú. Inak majú pekné postavy a veľmi pekne sa malujú. Asi preto, že tvár je jediné, čo môžu ukázať. Dokonca sa aj rúžujú, ale nikdy to nepôsobí prehnane.
V obchodoch zoženiete všetko čo u nás. Od značkovej drogérie, cez obuv po oblečenie. Keď som však chcel porovnať ceny topánok, žiadne na nich neboli. Je to vraj preto, lebo sa cena odvíja od ceny ropy. A často sa mení. Keď je drahá ropa, všetko je drahé. Supermarkety ani hypermarkety tu nemajú. Všetko zoženiete na ulici. Čo by vraj potom robili ľudia. Aj keď tu väčšinou obchody vyzerajú ako rozpadnuté garáže. V jednoduchosti to vyzerá tak, že vysypete pred garáž kopu štrku, kopu piesku, kopu tehál, do garáže naukladáte cement a máte stavebniny. Môžete predávať. V meste si môžete kúpiť aj ovcu, ktoré sa v menšom státe pasú na chodníku. Stačí pristaviť bicykel, a rovno na ulici vám opravia defekt, namontujú reproduktory do auta.. Len ten štrk a tehly si musíte naložiť sami.
Ludia sú priateľský. Žijú tu dva národy, peržania a arabi. Peržania sú väčšinou tí vzdelanejší a váženejší a arabi vykonávajú rôzne "špinavšie" práce. Mimochodom, vysoké školy navštevuje viac žien ako mužov. Každý vás zdraví, a každý by sa chcel s vami rozprávať, ale po anglicky hovorí málokto.
Strava je pestrejšia určite u nás. Polievky tu veľmi nemusia, a majú ich dva a pol druhu. Ten pol-druh som jedol len raz. Navyše nejedia hovädzinu, ani bravčovinu. Jedlo sa skladá s prevažne z ryže, kopy zeleniny ktorú zmiešate s majonézou, a z rýb, kuriat, kreviet a kebabu. Tradičného jedla z mletého jahňacieho mäsa.
Robiť sa Iránčanom veľmi nechce (v tom teple o hlade a smäde sa im ani nečudujem). Takže najčastejšia veta ktorú počúvam je asi: Fardá a šar alá (zajtra s Božou (Alahovou) pomocou). Inak spať povedia "muš muš". Čo vraj vôbec nieje peržtina ani arabčtina, ale toto slovo zaviedli taliani, ktorý nevedeli vysloviť perzské "spať". Inak je "muš" myš. A čaj sa po perzsky povie "čaj" a žena "madam". Jednoduché nie?
Hoda á fés. Dovidenia.
