Another day without you, another day at all.

Pole zázrakov, dlane plné mozoľov, námahy statných robotníkov, chrumkavá kukurica.

A pár darebákov, kosiacich dievčenské záhrady, čo majú namiesto mozgu, z vína ďugov...

Nepoznám Tvoje sviatky, ako Ty poznáš moje, vlastne Ťa poznám len matne. Ale viem, že si.

Prekabátená myseľ, pokročilých duchom, spláchli vieru ironickou poznámkou, aby sa nepovedalo.

Veď to vieš, aké bývajú dni bez Teba, keď človek je dobrovoľne sám, bez Teba, je to ako smrť.

Beriem to, že je to tak. Že svet je blázon, a ja malá časť tu, teraz...

Another day without you, another day at all, my God...