Anežka Kuzmiaková
Objaviť v sebe bojovníka.
„Nikdy neexistujú definitívne porážky alebo víťazstvá, pretože dnešná porážka se môže zmeniť v zajtrajšie víťazstvo!“ (Paulo Coelho)
Zoznam článkov blogera
Anežka Kuzmiaková
Verím, dúfam, som.
Verím,že všetko má svoj čas. Svoj čas má niečo nové postaviť, a niečo staré zrútiť. Svoj čas má hľadať, aj niečo stratiť. Svoj čas má mlčať, aj prehovoriť. Svoj čas má nenávidieť, aj milovať ...
Anežka Kuzmiaková
Svoja. Vždy len svoja.
Když vám někdo vstoupí do života, jedna vaše polovina řekne "ješte na to není čas", a druhá polovina řekne "přijmi to na celý život".
Anežka Kuzmiaková
Bludička
" ... odísť preč, niekam veľmi ďaleko, a tam kdesi čakať, kým sa svet znova neutíši, a kým hviezdy znova nenájdu svoje miesto na nebi ..." (Nám. sv. Alžbety - Jašík)
Anežka Kuzmiaková
Vo mne. Tam je Ťa najviac.
Žurnál plný správ o našich životoch, bez nás. Každý sám za seba, raz sa bude spovedať. Nádeje čo nám sfarbili sny, poslali nás do čerta. Namiesto hostiny - pastva pre červy ... Nekonečné držanie sa za ruky, prestalo mať zmysel. "Zmením sa", neklam sa, neklam mňa.
Anežka Kuzmiaková
Nechať ísť
Nechať ísť. Nechať ísť neznamená starať sa, ale zaujímať sa. Nechať ísť neznamená pripútať si, ale podporovať. Nechať ísť neznamená búriť sa, ale prijať. Nechať ísť neznamená byť v jeho centre a všetko riadiť, ale dovoliť mu, aby sa rozhodol sám. Nechať ísť neznamená odsúdiť, ale dovoliť mu byť človekom.
Anežka Kuzmiaková
Nerodíme sa ako ženy,lež stávame sa nimi!
Muž a žena. Dva odlišné svety, dve odlišné planéty. Žijeme v 21. storočí, a ja osobne mám pocit, že z pokroku ktorý sa dá odsledovať v súčasnej modernej spoločnosti vyvstáva pocit, že v dnešnej dobe vieme o človeku "všetko". Z veľkého množstva vedných disciplín, názorov filozofov, odborných kníh či článkov sa dozvedáme mnoho informácii od vývoja človeka, až po odôvodnenie toho ktorého správania či konania. Možno to vyznieva ako protirečenie, ale občas mám pocit, že práve v dnešnej dobe toho o človeku vieme najmenej. Je to ako zázrak, že kým sme rovnakého druhu – človek, v skutočnosti sme celkom odlišné indivíduá.
Anežka Kuzmiaková
Osudový
V kombinácii s tými chabými zábleskami, čo mi trielia z pravej mozgovne do ľavej, a občas naopak, prestreľujú, a smejem sa z nich, ako vždy keď si uvedomím, že cielene meníš moje slzy na kameň, kamenné črepiny, čo bolia, bolia viac než čokoľvek iné, čo raní ...
Anežka Kuzmiaková
A tak som mávala (Teba).
A tak som mávala, mávala som Teba. Ale vieš, že si nedbalo míňal podstatu. Akosi vždy. Našla som názov pre náš údel, ale skryla som ho, aby si nezistil pravdu, až si ju raz našiel (šikovný!), a ja som znova mávala, mávala Tebe na rozlúčku. Paradox, čo si si skrýval ako žolíka, až do šťastného konca, bol fakt premyslený, Ty šašo ...
Anežka Kuzmiaková
Stačíš mi
Náčrt našich pocitov, vložený do básne zúfalcov. Taká som, nečakaná. Taký si Ty, jeden z mála. Akoby žiť v postuláte, zahľadený do pravidiel ako sebecký byrokrat, vyhadzujúc milovaných z plavidiel. Taký si Ty, bez štipky jasnosti. Ale stačíš mi, bez dôvodov, bez okázalostí.
Anežka Kuzmiaková
Máj (opäť a zas)
Byl pozdní večer – první máj – večerní máj – byl lásky čas. Hrdliččin zval ku lásce hlas, kde borový zaváněl háj... (Karel Hynek Mácha - Máj)
Anežka Kuzmiaková
Existujú niektoré chvíle - osudové.
"Keď si vyberieš lásku, otvorí sa priestor nesmiernej lásky a radosti, ale budeš zranený. Už to vieš. Práve preto si vo svojom živote pred láskou utiekol už veľakrát. Všetci sme to urobili. Bolela nás a bude nás bolieť strata milovaných, to, čo urobili oni nám a my im. Aj v blaženosti lásky je určitá bolesť: bolesť z príliš veľkej krásy, z ohromnej veľkoleposti. A bez ohľadu na to, aká dokonalá je láska, nikdy ťa naozaj neuspokojí. Láska nekonečná, je v radosti i v bolesti."
Anežka Kuzmiaková
Another day without you, another day at all.
V boľavom objatí vlastných rán, nechce byť uzdravený. Nekrváca, nestraší. Vidí jazvy, vidí dni, ako plynú, ako tečú všetky tie roky, mesiace, týždne... Spásonosná myšlienka zablúdených, že by to mohlo byť lepšie, keby... Kebyzmus.
Anežka Kuzmiaková
Bolíš ma.
Trpko vyhovujúci, lebo musíš. Mala som na mysli veľa vecí, ale umlčali ma všetky predsudky tvojho "ja", čo si na mňa vychrlil, v podobe výčitok, búrlivých výšin, obdobných pohľadov, bla-bla...
Anežka Kuzmiaková
Nehanebná zlodejka vlastných veršov.
... vlastne som ako on. Som celkom iná než iní, stále to vidím. Ťažko sa so mnou žije. Ťažko sa žije - mne. Život ako taký, zdedený, nededičný, a ja ... chcem nový.
reklama
Anežka Kuzmiaková
Chcela som Ti ...
... ale len som zmeravela pri závore dverí, stískajúc malý krajec odvahy. Ale bol si to Ty. Nič staré by nemohlo platiť, čo by som mohla (už) vedieť. Vždy som tvrdila, že na tom čosi bude. Čosi nadnesené. A bolo. Ty! si bol ...
Anežka Kuzmiaková
Ťažké veci
Odolala som tomu, byť rečníkom toho dňa, tej chvíle, keď ma pokorila, nadobro umlčala, zbila. Nebol platný akýkoľvek argument (môj). Tvoja dlaň ma zahriakla, ako neposlušnú, ako vždy, keď si musel. Nechcela som sa ovládať, byť dobrá, byť tou, akou som nikdy nebola. Nikdy. Ale Ty si neprišiel sám od seba. Stíchla som, a Ty si prišiel. Takto je to dobré. Takto to malo byť. Toto sú tie ťažké veci? Len byť, naplno sa dívať, a aspoň raz nemyslieť na seba...
Anežka Kuzmiaková
(Bez slov)
"Stop being who you were, and become WHO YOU ARE!" (P.C.) "Ak nás nespokojnosť neopúšťa, znamená to, že nám ju vybral Boh a mal na to jediný dôvod: musíme všetko zmeniť a kráčať vpred." (P.C.)
Anežka Kuzmiaková
Tam na brehoch...
Pomalé brehy. Musím sa vrátiť. Rýchlejšie než ony. Skôr ako stúpim, ubezpečím sa, že nie, ešte neprešli. Ani rieka nevytiekla, a tak som sa bála. Vrátim sa, ako hosť, trochu (viac) nečakaný, "spustoším" jej záhrady. Vracať sa nemá, tak si plesknem po prstoch a vzdychnem, že "prepáč", škoda z nedbanlivosti, alebo ako v časoch natáčania PP - nárok na pomstu. Hneď odrána. Odveta. Masaker. Vendeta. Viem, pošleš ma do púpav, veď čoby, bude aj horšie. Tam, na brehoch.
Anežka Kuzmiaková
Koniec sveta ?!
"Jedno zlé rozhodnutie ? To môže byť ako vyskočiť z idúceho kolotoča, dolámať si všetky dôležité kosti, a dúfať že sa to raz pozliepa. Rovnako nemožné, ako dúfať, že to raz prestane bolieť." (L.V.)
