Zvláštny kolobeh udalostí, vzbudzujúc mĺkve zmysly.
Búrka mozgov. Vzplanutá.
Nečakane jej vzbĺkli líca, ako už dávno nie, v očiach nezábudky. Pojašená. Kučeravá od nadšenia.
Nadchnutá pre chvíľu, no stále len neveriaci Tomášisko. Asi príliš rýchlo sa vzdávam. Asi.
Čarovná zhoda náhod. Tá trocha, vniesla radosť aj do tohto zmätku. Nevyžiadané radosti, sú asi najlepšie.
Ktosi mi želá úspešný život spisovateľa, hýriteľa, šíriteľa (ne)blahých zvestí, zatúlanej ovce medzi vlkmi, tej dobrej so zlou povesťou (či naopak?). Skrátka len tej, ktorá je. Nádherná, bezvýznamná, šokujúca, akákoľvek ...
Sny skryté vo vačku bundy, zase raz sme si ustlali v kapucni prianí. Zaspali sme.
Bezohľadne, ale tvorivo brázdim zem novými veršami. Daj mi po prstoch, ak prestrelím.
Dotýkam sa poslednej hrany októbra. Presvedčil si ma, asi nechtiac. Tak sa zase zahrám na dôverčivú naivnú kozu.
V srdci zľadovatelé kamene. Priam horniny. Zima ako v Rusku. Len nechápem, prečo sa pod návalom tých mrazivých letmých pohľadov, tak akosi, topím ...
Nechcem chápať.
Vlasy v tvári, bludička ... v nemom dialógu dvoch očí. Som splynula. Ženská ...
:)
