Stojíme, kľačíme ..
Plačeš, smejem sa .. smeješ sa, plačem ..
Kaplnka, miesto pokoja .. a napriek tomu práve tam vyliezajú na povrch toľké pocity ..
Hrám, spievaš .. nepamätám si akordy, nepoznám noty života ..
Ničím nerušené, spájajúc sa v modlitbách ..
Nesúce bremeno chvíľ ..
Svoje :)
Prepojené neutíchajúcim sklamaním, prepojené nádejou ..
Kľačíme, a nerozprávame ..
Príliš veľa sa toho deje za dverami ..
Sklo prezrádza tajomstvá ..
Spomínam, dedukujem .. pýtaš sa, nepoznám odpoveď ..
A pravda, zmysel unikajú ..
Nie, nie .. Ty neopustíš :)
A tak kľačíme, premýšľame, koberec zmáčaný slzami, vlasy prepletené spoločnými prosbami ..
Za dverami všetko utíchlo ..
Kľačíme a už sa nepýtame ..
Toto si vyžaduje priveľa obetí, a boj si možno vyžiada niekoľko životov .. ale víťazstvo bude chutiť tak sladko ..
Objatia, smiech cez slzy, rozmazaná špirála ..
A tak vychádzame, zatvárame za sebou izbu plnú našich slov, a razom sa stávame silnými .. niet inej možnosti ako bojovať .. so vztýčenou hlavou, plné odvahy a neutíchajúcej viery ..
"Každý vie milovať, pretože s tým darom sa už narodil .. niektorí to vedia dobre od prírody, niektorí sa to musia naučiť .. niekedy stačí jediné slovo,aby bol človek zase raz šťastný" ( Paulo Coelho )
Mám ťa rada princezná .. a verím na zázraky :*
